Mladí reportéri pre životné prostredie

Čaj je okrem vody najrozšírenejším nápojom – každú sekundu sa na svete vypije 15 000 šálok. Na čajových plantážach však panujú často veľmi zlé pracovné podmienky. Aj drobní pestovatelia čaju naliehavo potrebujú podporu. Mnoho zberačiek a zberačov na čajových plantážach je od svojich zamestnávateľov silne závislých tak finančne, ako aj čo sa týka uspokojenia svojich základných životných potrieb, pretože väčšinou žijú na pozemkoch majiteľov plantáží. Veľkú ekologickú stopu navyše spôsobuje preprava čaju a jeho balenie do vrecúšok a obalov. Ako tento problém riešiť? Skúsme využiť to, čo nám dáva príroda priamo v našom okolí. Slovensko sa môže pýšiť kvalitou bylín, ktoré nám rastú často priamo pod oknom. Prečo to teda nevyužiť? Veď balené čaje boli ešte pred nedávnom pre Slovákov úplne cudzie. Skúsme si teda natrhať, nasušiť a naporciovať náš slovenský čaj. Len pozor na zber vzácnych chránených kvetov! 

Na pultoch supermarketov sú celoročne ponúkané rozmanité druhy ovocia. Aj v zime si môžeme dopriať exotické druhy ako pomaranče či ananásy. Toto ovocie je však pestované v umelo vytvorených podmienkach za použitia pesticídov. Pri dovážaní zo zahraničia musí byť zakonzervované chemickými plynmi a skladované pri nízkych teplotách, aby sa spomalil procez zrenia. Avšak tomuto môžeme predísť konzumáciou sezónneho ovocia od lokálnych pestovateľov a tak aktívne prispieť k spomaleniu klimatickej krízy.

Slúžia na okrasu, ako potrava či ako liečivo, nezamýšľame sa však nad nimi ako nad cítiacou bytosťou. Je však predsa len možné, že by niečo cítili? V máji 2016 bola vo vedeckom časopise Plant Physiology publikovaná správa, že rastliny sú schopné reagovať na dotyk. Okrem toho začínajú vedci akceptovať a modernými výskumnými metódami potvrdzovať skutočnosť, že rastliny medzi sebou komunikujú chemickou rečou. Prečo sa teda k nim chováme ako necitlivým organizmom a uzatvárame ich často do priestorov, ktoré im nevyhovujú? Rastliny sa nedokážu premiestniť, sú teda uväznené vo svojom kvetináči. Potešme ich teda tým, že im dáme blízkosť ľudí a správne podmienky pre rast. 

V minulosti bolo na Slovensku bežné, že každá domácnosť vlastnila sad. Vypestované ovocie sa zaváralo, vyšťavilo a dokonca aj vypálilo. Ani kôstka nezostala nespracovaná. Bohužiaľ, vysoké ceny realít spôsobili, že ľudia si k domom nemôžu často prikúpiť záhrady. Stavebných pozemkov taktiež ubúda a často aj na úkor bývalých sadov. Tie postupne miznú a ustupujú novým rodinným domom. Moderný človek totiž často nemá čas starať sa o sad. A tak plné košíky jabĺk môžu byť minulosťou. 

K úprave studničky sa musí pristupovať citlivo. Predovšetkým je nutné si uvedomiť, že v studničke žije veľké množsto živočíchov a prameň nie je určený len pre ľudí. Vybetónovaním jej okolia zmenším možnosť, aby vo vlhkom prostredí žili zvieratá, ktoré nám často určujú aj kvalitu vody. V mestách si však tento fakt ľudia neuvedomujú dostatočne a zo studničiek sa vytráca život.