Vplyv ľudí na prírodu Slovenského raja

Mnohí ľudia si po náročnom týždni radi doprajú zaslúžený relax v prírode. V okolí Spiša je najvyhľadávanejšou lokalitou práve Slovenský raj. Oddych v panenskej prírode jedného z najkrajších národných parkov na Slovensku je tradičným víkendovým programom mnohých turistov.

Lenže ľudia si niekedy prírodu snažia privlastniť a nemyslia na dôsledky svojho konania. Keď som pred nedávnom prechádzala Slovenským rajom, zarazilo ma, že niektorí ľudia odhadzujú papieriky od keksov len tak do prírody. Koľkokrát som už videla kade-tade pohodené odpadky. Je to správne? Určite nie. Ľudia si to zrejme neuvedomujú, ale porušujú Desatoro návštevníka Slovenského raja:
„Odpadky do prírody nepatria. Odpadkové koše a vrecia lákajú viaceré druhy živočíchov, preto si zvyšky po občerstvení zoberte so sebou.“ Tu však ide o viac, ako len o porušenie nejakého pravidla.

Do akej miery znečisťujú ľudia NP?

Podľa Františka Divoka zo Správy NP Slovenský raj, znečistene Slovenského raja je nemalý problém: „K znečisťovaniu dochádza predovšetkým na miestach, kde sa návštevníci zhromažďujú vo väčšom množstve a tam, kde sa zdržiavajú dlhší čas. Platí to predovšetkým o rekreačných strediskách, v ktorých sú ubytovaní, ale aj o miestach, ktoré využívajú počas dňa na oddych, občerstvenie a doplnenie energie. Tu zanechávajú obaly po konzumácii jedál a nápojov, ale často si odskočia „uľaviť“ do najprísnejšie chránených území s piatym stupňom ochrany prírody, pričom si neuvedomujú, že tento odpad preniká do spodnej vody napájajúcej prameň vody v studničke, v ktorej si predtým uhášali smäd.“ 

Znečistenie teda nie je len to, čo vidíme, ale aj to, čo nevidíme. To si však ľudia často neuvedomujú. K znečisťovaniu pôdy a spodných vôd  prispievajú aj chatári, ktorí vypúšťajú odpad zo žúmp, alebo majú odpad z chát zvedený do tzv. trativodov.

Čo sa stane, ak odpadky zahodíme do prírody?

Zoberme si takú PET fľašu. Jej rozklad v prírode trvá aj 500 rokov! Alebo také sklo. Ako všetci vieme, sklo je veľmi dobre separovateľný materiál a jeho vyhodením do voľnej prírody zaťažíme Zem na 4000 rokov! Stojí to za to? Prečo to ľudia robia? Ešte stále je väčšina turistov, ktorí odpadky v prírode nezanechávajú, ale sú aj takí, čo robia pravý opak. Odôvodnenie je jednoduché. Ľudia sú leniví vláčiť odpadky domov a tam ich vyhodiť, a tak je pre nich oveľa jednoduchšie pustiť papierik od Horalky na zem. Ľudia sa zvyknú aj sťažovať ohľadom nedostatku smetných košov. To je však nezmysel, pretože v Slovenskom raji je košov dostatok a rovnako aj smetiakov.

„Je to predovšetkým ľahostajnosť a nevedomosť,“ konštatuje František Divok. Konzumný spôsob života ku ktorému sme nabádaní z každej strany, nás robí bezcitnými. Hlavne, že si užijeme a máme skvelé fotky z nádhernej prírody, ktorými sa môžeme pochváliť našim blízkym a priateľom. Čo na tom, že po nás tie nádherné miesta už nebudú také, aké boli pred našou návštevou, však pôjdeme zase niekam inam. Ale čo ak aj tam boli podobne zmýšľajúci návštevníci? Možno sa tam už nebudeme cítiť tak dobre, budeme nadávať na kopy odpadov a čudovať sa, že to nikto neodpratal. To sa však donekonečna skutočne nedá. Sami sa pri návšteve prírody musíme postarať, aby po nás ostala taká čistá, ako bola predtým, než sme ju navštívili.

Organický odpad predsa prírode neškodí

Toto tvrdenie považuje väčšina turistov za pravdivé. Lenže nie je. Príkladom môže byť taká banánová šupka. Turista zje banán a šupku odhodí, lebo si myslí, že prírode nijako neškodí a raz – dva sa rozloží. Prírode však môže trvať až 2 roky, kým sa s ňou vysporiada. Ďalším organickým odpadom sú ohryzky jabĺk, hrušiek a podobne. Tie sa rozkladajú trochu dlhšie a to vedie k vyhľadávaniu lesnou zverou

Vplyv na faunu a flóru

Odpad bráni rastlinám v ich raste, alebo mení zloženie pôdy a tým aj druhové zloženie rastlinstva. Na takýchto miestach sa často vyskytuje len pŕhľava dvojdomá. Pre živočíchy je odpad nebezpečný nielen preto, že na skle či konzervách sa môžu poraniť, ale často ich láka vôňa po jedle a preto odpad , napr. plastové sáčky, v ktorých sme mali jedlo zabalené, skonzumujú. Plastový obal im vyplní tráviace ústrojenstvo a tak bráni vstrebávaniu potravy a zvieratá vlastne uhynú od hladu, aj keď potravu konzumujú.

„Vyskytli sa aj viaceré prípady že medveď vopchal ňufák do plechovice, z ktorej vychádzala lákavá vôňa, a potom si ju už nevedel dať dole. Sám som našiel v lese uhynutého medveďa s takouto plechovkou na hlave,“ popisuje vlastnú skúsenosť pán Divok.

Estetika prírody

Istotne mi dáte za pravdu, že pohľad na odpadky uprostred nádhernej prírody určite nelahodí ľudskému pohľadu. Estetika je však v tomto prípade druhoradá. Alebo? Práve estetika je možnou motiváciou turistov neodhadzovať odpadky do prírody. Ak by si ľudia uvedomili, ako to „špatí“ okolie, neodhadzovali by zbytočné smeti a dobrovoľníci by ich nemuseli za nich zbierať.  

Čistenie v raji

Dvakrát ročne sa koná čistenie Slovenského raja pod záštitou OOCR Slovenský raj. Minulú jeseň to vyšlo na 10. októbra. Pri tejto akcii sa zídu dobrovoľníci a priaznivci prírody, ktorí sú odhodlaní prírode pomôcť. Upratujú okolie ciest, smetných košov, prístreškov, turistických chodníkov a podobne. Čistením spomenutých miest pomáhajú prírode uložiť sa na zimný spánok. Prebieha v lokalitách ako sú Dobšinská Ľadová Jaskyňa, Vernár, Telgárt, Hranovnica, Čingov, Letanovce, Dedinky, Mlynky, Dobšiná a Betliar. Čisteniu Slovenského raja prispievajú aj dobrovoľníci z firmy EMBRACO.

Dá sa znečisteniu nejako predísť?

Na túto otázku pán Divok s povzdychom odpovedal: „Znečisťovaniu prírody by sa mohlo predísť  napríklad tým, že by sme tam nikoho nepustili, ale s tým by asi mnohí nesúhlasili. Jediná možnosť je výchova a upozorňovanie návštevníkov na dôsledky ponechávania odpadu v prírode, ako tým škodíme nielen rastlinám a zvieratám, ale v konečnom dôsledku sami sebe. Ak si dokážeme doniesť do prírody občerstvenie, mali by sme vládať odniesť zo sebou aj prázdne obaly z neho. Oveľa lepšie je, ak po nás ostane príroda čistá a zvieratá si budú hľadať svoju prirodzenú potravu.“

Znečisteniu sa nedá priamo predísť. Je však len na nás, ako bude príroda vyzerať. Vstúpme si do svedomia a uvedomme si to.
 

Znehodnotenie národného parku

Nie sú tu len na okrasu

Meno autora/autorov

Viktória Jakubcová

Veková skupina

11-14

Škola

ZŠ, Ing. O. Kožucha 11, Spišská Nová Ves