Na workshope vo Vysokých Tatrách 2022 sme sa cestou na Popradské pleso zhovárali s odborníkmi v oblasti ochrany prírody o dopadoch turizmu na životné prostredie.

Na workshope vo Vysokých Tatrách 2022 sme sa cestou na Popradské pleso zhovárali s odborníkmi v oblasti ochrany prírody o dopadoch turizmu na životné prostredie.
Pestovanie kvetov v rozvojových krajinách, ako napríklad Keňa, ponúka prácu viac ako pol milióna obyvateľom, avšak za najnižší možný plat, ktorý je garantovaný štátom. Najčastejšie takúto prácu vykonávajú ženy. Pred sviatkami - Sv. Valentín či MDŽ - pracujú aj viac ako 16 hodín denne.
Kvety sa chemicky upravujú látkami, ktoré môžu byť pre človeka nebezpečné a v Európe a USA sú dokonca zakázané. Pracovníčky častokrát nemajú na sebe ani len rukavice a práca v tomto toxickom prostredí často vedie až k tomu, že tehotné ženy potratia alebo ich narodené deti trpia rôznymi poruchami.
Na vypestovanie jednej ruže v Keni sa spotrebuje 5 litrov vody. Keď si kúpite kyticu z 5 ruží, už je spotrebovaných 25 litrov. Ženy samy prístup k pitnej vode nemajú. Za celý rok sa z Kene do EÚ vyvezie 160 000 ton kvetov... Koľko je to vody ročne? A koľko žien dostane nespravodlivú mzdu?
Čo tak obdarovať ženy inak? Vymeniť vecné dary za skutočnú pomoc manželke v domácnosti, či s deťmi. Nájsť iný spôsob, ako podporiť rozvojové krajiny. Je na mieste hľadať alternatívy pod značkou Fair Trade či GGN (certifikované farmárstvo) a nahradiť tak kúpu ruží v supermarketoch za minimálne ceny takými, kde je garantované, že pracovníčky dostávajú zaslúženú mzdu a pracujú v bezpečných podmienkach.
V čase sviatkov idú kytice "za lacný peniaz" na odbyt.
Dôsledkom dovážania oblečenia z chudobných krajín, kde ho šičky zhotovia za minimálnu mzdu pochádza z módneho priemyslu až 10% celkových emisií. Materiál, z ktorého je oblečenie vyrábané je nekvalitný a toxický. Jeho farbenie zapríčiňuje až 20% celkového znečistenia vôd, čím je i dôsledok nedostatku pitnej vody v krajinách, kde tieto textilné fabriky sídlia. Otváraním stále nových fast- fashion predajní, prichádzajú udržateľné lokálne prevádzky o potenciálnych zákazníkov a krachujú. Práve zákazníci si musia uvedomiť, akú hodnotu má oblečenie a svoju silu spotrebiteľa pri ochrane životného prostredia.
Slováci každoročne nakúpia 67 000 ton nového textilu. Z tohto množstva šatstva skončí viac než 80% na skládke odpadu.
Premýšľali ste niekedy o tom ako vyzerá život teenagera na farme? A je farmárstvo také idylické, ako sa zobrazuje v romantických filmoch? Zdenka (15) a Bruno (13) z Farmy pod Melichovou skalou na Podpoľaní vidia skôr nevýhody.
Pandémia koronavírusu priniesla ohrozenie zdravia, sociálnu izoláciu, ekonomické straty.., ale aj nesmiernu obetavosť zdravotníkov a dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú pri testovaní. Život v čase lockdownu zároveň ukázal, že životnému prostrediu spomalenie obrovského spoločenského tempa svedčí - menej sa lietalo, cestovalo, vyrábalo... Vie sa ľudstvo z krízy poučiť?
Pandémia koronavírusu je problém, ale aj príležitosť - záleží na uhle pohľadu.
Zamestnanci zberného pomáhajú dotriediť odpad, ktorý prinášajú smetiarske autá. Aby pracovníci mali čo najdôstojnejšiu prácu, zamestnávateľ sa rozhodol zakúpiť vozidlo. To im zjednodušuje prácu a pohyb po areáli. Vozidlo využívajú na prenášanie odpadu, pracovného náradia a urýchlený presun k jednotlivým stanovištiam zberného dvora .
Na páse zamestnanci ručne roztrieďujú zložky kontajnerov na jednotlivé komodity. Tie sú vykupované a pokračujú ďalej na recykláciu, čo je základný krok ochrany klímy. Bez ľudí, ktorí si znečisťujú ruky kvôli pohodlnosti niektorých z nás, by ani ,,triedený“ odpad nemal možnosť recyklácie.
Špeciálne vozidlo uľahčuje manipuláciu s opadom na Zbernom dvore Technických služieb mesta Sládkovičovo.
Za príčinu klimatickej krízy a najväčší zdroj škodlivých emisií považuje väčšina ľudí emisie z dopravy, výroby energie a priemyslu.