Zaradí sa Slovensko k uránovým veľmociam ? Alebo sa zaradí k štátom, ktoré radšej preferujú čistú prírodu ? Tieto otázky si kládlo celé Slovensko a tak isto aj Kanada, pred viac ako 4 rokmi. Táto téma začína byť znova aktuálna.
Najväčšie známe stredoeurópske zásoby strategickej suroviny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti východoslovenskej metropoly (vzdialenej len 7 km), v lokalite Kuríškova - Jahodná postavili už v minulosti investorov, samosprávy a občianske združenia proti sebe, teraz tomu nebude inak !
Cieľ Kanaďanov je na prvý pohľad očividný : zarobiť, keďže za posledných 15 rokov stúpla cena uránu o 1600%.
Ludovika Energy s.r.o. (ďalej len Ludovika) prejavuje záujem ťažiť urán na tomto území, ktoré ponúka jeho veľké zásoby v celkovom objeme 1 256 000 ton rudy, s koncentráciou 0,56 % čo činí asi dvojnásobnú koncentráciu uránu v rude ťažených funkčnými baňami v Českej Republike. Je to jedno z najväčších ložísk na celom svete, ktorého zásoby by postačili na 13 rokov ťažby a na 30 – ročnú prevádzku slovenských jadrových elektrární. Spolu s uránom sa v tejto rude vyskytuje aj relatívne vysoký podiel molybdénu. V súčasnosti Ludovika vykonáva ďalšie prieskumné vrty v celkovej dĺžke viac ako 53 kilometrov a taktiež pracuje na rôznych právnych krokoch, ako je napríklad podpísanie memoranda s Ministerstvom Hospodárstva SR o „Porozumení a spolupráci v energetickom sektore“ to znamená, že ministerstvo je oboznámené s plánom na ťažbu uránu.
Tieto plány by mohli mať pozitívne následky, napríklad na finančnú stabilitu, ako aj energetickú samostatnosť štátu. Ťažba uránu by znamenala obrovský prínos pre slovenskú ekonomiku. Slovensko je v súčasnosti odkázané na dovoz jadrového paliva zo zahraničia, čo by sa týmto projektom zmenilo. Očakávaná úhrada do štátneho rozpočtu má byť vo výške 40 miliónov eur (počiatočné kapitálové náklady by sa vyšplhali na hodnotu 225 mil.$). Ráta sa aj s benefitmi pre samosprávy. Za pozitíva považujeme aj vznik takmer tisícky nových pracovných miest, ktoré tento projekt môže priniesť.
Avšak jeden z hlavných problémov tohto projektu je, že vybudovaním bane by mohlo dôjsť ku kontaminácií strategických zásob pitnej vody pre mesto Košice, a to Čermeľského potoka a vodnej nádrže Bukovec. Čo by sa zjavne prejavilo na zdravotnom stave obyvateľstva Košíc. Veľký problém aktivisti a občianske združenia vidia v tom, že unikajúci radón, ktorý vzniká pri rozpade uránu počas jeho ťažby. Jeho prípadný únik by sa mohol podpísať na zdraví zamestnancov bane. Ludovika, ale vo svojej správe uvádza, že rádioaktivita, ktorá by pôsobila na baníkov, by bola menšia ako je prirodzená rádioaktivita na niektorých územiach Európy. Avšak podľa aktivistov je to zvlášť odvážne tvrdenie, keďže vedecké štúdie preukazujú pravý opak.
Ludovika navrhla karbonátovú metódu ťažby. Pri tomto spôsobe ťažby si spracovanie jednej tony uránovej rudy vyžaduje 20 kg alkalických žieravín, 50 kg sódy, 5 kg peroxidu a 8 kWh elektrickej energie. Z toho vyplýva, že pri ťažbe sa produkuje obrovské množstvo toxického a rádioaktívneho odpadu. Tento odpad by sa musel uskladňovať v odkaliskách, a tie nie sú spoľahlivým miestom na uskladnenie. Z uránovej rudy, háld a odkalísk sa uvoľňuje viacero izotopov polónia, rádia, radónu a olova. Sú dlhodobým zdrojom alfa a beta žiarenia, ktoré môže spôsobiť poškodenie živých buniek a vyvolať rôzne choroby, vrátane rakoviny. Môžu sa pretrhnúť a narušiť rozsiahle územia životného prostredie ( vrátane „Chráneného vtáčieho územia európskeho významu Volovské vrchy“ a „Chráneného územia európskeho významu Natura 2000“) a ohroziť obyvateľstvo. Takéto odkalisko by sa v prípade ťažby malo vybudovať v oblasti Nižného a Vyšného Klátova. Za predpokladu ťažby v dobe 10 rokov by sa vyprodukovalo 996 170 ton rádioaktívnych a toxických odpadov. To sú vysoké čísla a musíme priznať aj vyťaženie ďalších približne 110 000 ton nepotrebnej rudy. To všetko zväčšuje obavy aktivistov aj obyvateľov, ktorí s tým nesúhlasia.
V roku 2008 aktivita ťažobných spoločností prinútila obyvateľov Košíc a ich okolia spísať petíciu proti plánovanej ťažbe uránu. Práve kvôli významu ťažbou potenciálne postihnuteľných oblastí sa petícia s 113 488 podpismi stala najväčšou environmentálne orientovanou petíciou na Slovensku a dovtedy jedinou petíciou, ktorá bola pretavená do legislatívnych zmien – dosiahla zmenu geologického a banského zákona. Vďaka novelám sa odvtedy môžu občania aktívne podieľať na schvaľovaní ťažobných zámerov banských spoločností a samosprávy dostali právo vetovať rozhodnutia Ministerstva Životného Prostredia SR.
Už v minulosti sa vedelo, že pri Košiciach sa nachádza veľké množstvo nerastných surovín, najmä uránu. Prvýkrát sa o jeho prítomnosti zmienilo už ZSSR, ktoré sa však pre ťažbu nerozhodlo, kvôli tomu, že vtedy nedisponovali dostatočne „čistou“ metódou, ktorá by nebola veľkým ohrozením pre obyvateľov a tak isto prírodu. Vďaka tomu sa na pol storočia na „zlatú baňu“ pod Jahodnou zabudlo.
Táto „zlatá baňa“ sa však dnes môže otvoriť. Otázkou zostáva, či sa z nej vyťaží to „zlato“, ktoré prinesie pozitíva pre región, alebo „špinavé bohatstvo“ s uvoľnenou rádioaktivitou.
Ak máte záujem,tak na tejto web stránke si môžete vypočuť náš rozhovor s pánom Rovinským a pánom Križanom,ktorý sa týka práve tejto tématiky https://soundcloud.com/mike-paulovi/spinave-bohatstvo/
Vložené: 11.4.2013 http://www.yre-litterless.org/svk/articles/post-91
Autori:
Michal Paulovič - 17
Patrik Urban - 16
Marianna Sedrovičová
Škola: Gymnázium Sv. Tomáša Akvinsého
Publicita:
Článok je zatiaľ publikovaný len na Soundcloude a facebooku,bol taktiež využitý ako anotácia pri súťažnej nahrávke s rovnakým názvom na súťaži RádioRallye( odkaz na túto nahrávku sa nachádza aj v článku). Plánuje sa jeho publikácia v školských novinách atď.
Michal Paulovič a kol.
