Koncom marca sme s Mladými reportérmi navštívili obec Ihľany. Opýtali sme sa starostu Jána Turka na situáciu v obci a jeho názor na vzťah Rómov k životnému prostrediu.
Ako vnímate vzťah miestnych Rómov k životnému prostrediu vo vašej obci?
Ich vzťah podľa mňa vyplýva z mentality, sú známi svojou pohodlnosťou. Napríklad v našej obci je pristavený kontajner. Rodičia nejdú zahodiť odpad sami, ale väčšinou pošlú svoje malé deti. Tie do kontajnera nedočiahnu, preto sa stáva, že okolo je viac odpadkov ako v ňom. To neskôr riešia aktivační prácovníci, ktorí odpad zahadzujú dovnútra. Potom kontajnery vyprázdňujeme na skládkach, napríklad v Spišskej Belej.
V čom vidíte riešenie?
Je potrebné postúpiť vo výchove a vzdelávať mládež, ukázať jej správny smer. Snáď mladá generácia k tomu pristúpi inak. U nás je situácia miliónkrát lepšia ako napríklad v Lomničke. V poslednom čase sme postúpili, aj v minulosti sme sa snažili obyvateľov edukovať.
Ako riešite previnilcov, ktorí prekračujú hranice zákona?
Zvyčajne to riešime len dohovorom. Udeliť pokutu je veľmi komplikované. Bude sa nám v účtovníctve obce viesť dva až tri roky a je doslova nevymožiteľná, pretože na sociálnu dávku nemožno siahnuť. Represívne zložky nefungujú. Myslím, že dohovor, prípadne autorita starostu pomôže a darí sa nám.
Plánujete výstavbu zberného dvora na komunálny odpad. Koľko finančných prostriedkov na to vyhradí obec, resp. z akého fondu čerpáte?
Zberný dvor bude zo 75 percent financovaný z fondu Európskej únie, pričom je tam 20-percentná spoluúčasť štátu a 5-percentná obce. Celý projekt, vrátane technológií, techniky a kancelárií vyjde okolo 400 000 eur. Viete si vyrátať, koľko je tých päť percent...
Máte na projekt vyhradené prostriedky?
Máme, zvažujeme aj úver, pretože je to rentabilné.
Stretávate sa v Ihľanoch s nelegálnymi výrubmi?
Mali sme s nimi problém, ale vyriešili sme ich aj vďaka nášmu lesníkovi a dlhodobejšou výchovou. Povolili sme totiž občanom pripraviť si palivové drevo z lesa so súhlasom obce. S nelegálnym výrubom prichádzame do styku len zriedkavo. Drevo, čo už ako obec nevieme spracovať, si ľudia zoberú.
Kedysi sme do lesa nepustili nikoho. Dochádzalo k nezákonnému výrubu stromov, ktoré sme mohli predať ako obyčajné úžitkové drevo. Preto som spokojný s tým, ako to funguje teraz . Ak zbadáte občanov s vozíkom naplneným drevom, ide len o nehodnotnú surovinu. Nelegálnu ťažbu u nás stráži lesný hospodár a darí sa mu.
V obci sa nachádza prvý stupeň základnej školy. Sú žiaci vychovávaní a vzdelávaní v duchu ochrany životného prostredia?
Viem, že sa tým na našej škole učiteľky zaoberajú a dúfam, že škola vychová ľudí, ktorí budú mať kladný vzťah k životnému prostrediu. Je to nutnosť, prírodné zdroje potrebujeme chrániť. Napríklad, voda bude čoskoro vzácnosť a na našej škole sú deti k jej ochrane a šetreniu vedené.
Autori: Kristína Heilandová, Martin Vanečko, Gymnázium P. O. Hviezdoslava, Kežmarok
Foto: Adam Čížik, Gymnázium P. O. Hviezdoslava, Kežmarok
Prečítajte si aj ďalšie články z exkurzie do Ihlian:
Anketa: Ako sa v Ihľanoch nakladá s odpadom?
Fotoreportáž: Najčistejšia rómska obec
