Riedky les, veľa svetla, dostatok potravy a stromy zavetvené až po zem. To sú základne predpoklady pre výskyt hlucháňa hôrneho. Pomerne vysoké nároky na prostredie a jeho postupne ubúdanie sú hlavnou príčinou znižovanie populácie tohto kurovitého vtáka. Niektoré slovenské územia už žijú na extinkčný dlh.
Za posledných štyridsať rokov klesla populácia hlucháňa na Slovensku približne o 80 percent, pričom jeden z najväčších poklesov je zaznamenaný v Národnom parku Nízke Tatry. Hlavnou príčinou sú vysoko špecifické nároky na biotop. “Tetrov potrebuje riedky les, kde je dostatok svetla, a to kvôli úniku pred predátorom. Je to pomerne ťažká kura, ktorá zle lieta, takže v hustom lese by hneď narazila do nejakých konárov,” hovorí ochranár Erik Baláž. Svetlo potrebuje aj preto, aby tam rástol podrast, ktorý je dobrým zdrojom potravy v podobe čučoriedok, malín, či jarabiny. Samé sa živia aj kuriatka, ktoré si samé hľadajú drobný hmyz, napríklad húsenice či mravce, ktoré žijú na lístkoch týchto podrastových kríkov. Ďalšou nevyhnutnosťou sú stromy prirodzene zavetvené až po zem, čo poskytuje hlucháňovi bezpečné útočisko. Ak ich tam nemá, tak tam skrátka nežije.
“Na to, aby sme zachránili hlucháňov, potrebujeme veľa prirodzených lesov, monokultúry mu nevyhovujú,” objasňuje Erik Baláž. Preto sa im v bezzásahových územiach Kôprovej a Tichej doliny darí o čosi lepšie. V Tatranskom národnom parku sa ich populácia mierne zvyšuje. Pomohla tomu aj veterná kalamita z roku 2004 tým, že hlucháň má rád otvorené pristranstvá. Podľa slov Baláža, tam, kde neboli ostrátené polomy, našiel svoj domov tento vzácny vták. V súčasnosti ich tam podľa odhadov ochranárov žije niekoľko sto kusov. Napriek tomu je hlucháň zaradený na Slovensku v kategórii silne ohrozených druhov.
Tetrov je špecifický aj tým, že pre svoj život potrebuje naozaj veľké teritórium – jeden hlucháň potrebuje niekoľko sto hektárov lesa. Neznamená to však, že na takom veľkom, území žije sám. ,,Napríklad na tisíc hektárov lesa ich môže žiť okolo pätnásť až dvadsať,” vysvetľuje Erik Baláž. Populácia o takomto počte je však stále malá a je veľká pravdepodobnosť, že vyhynie, pretože sa navzájom nemôžu krížiť. “Malá populácia je vždy ohrozená, skôr alebo neskôr vyhnie,” pokračuje. Na to, aby populácia prežila aj do ďalších sto rokov, musí v nej byť minimálne päťsto alebo viac jedincov, aby nedochádzalo ku genetickým zmenám.
Čo teda môžeme urobiť pre záchranu tohto vzácneho druhu? Podľa slov ochranárky z TANAP-u, Blaženy Sedlákovej, stačí hlucháňom vyhradiť vhodné územia, kde nebudú ničím rušené a budú mimo turistov. ,,Keď tam má dobrý les, tak tam je. Vyrušovanie to môže do istej miery ovplyvniť, ale je to o dva rady menej dôležitý faktor, ako kvalita biotopu a jeho rozloha,” dopĺňa Baláž. Pre ich veľké teritória však potrebujeme stovky kilometrov štvorcových prirodzených lesov. Na to v súčasnosti slúži aj zonácia národných parkov, ktorá situáciu mierne zlepšuje.
Pre špecifické požiadavky je hlucháň považovaný za takzvaný dáždnikový druh, čo znamená, že jeho ochrana vytvára pomyselný dáždnik aj nad ďalšími vzácnymi ohrozenými druhmi, ako napríklad ďatla trojprstého, tesára čierneho či kuvička vrabčieho. Keďže hlucháň má aj nadnárodný význam, jeho ochrana je predmetom európskej legislatívy. Štátna ochrana prírody Slovenska vypracovala program záchrany pre Hlucháňa na roky 2018-2022. Euróspka komisia však po viacerých varovaniach podala v roku 2020 na Slovensko žalobu za jeho nedostatočnú ochranu a stále prebiehajúcu intenzívnu ťažbu dreva. O jeho zachovanie sa tiež už roky snaží lesoochranárske združenie VLK, tým, že už skoro tridsať rokov systematicky pracuje na záchrane prirodzených lesov na Slovensku.
I napriek ich snahe však hlucháň žije na niektorých slovenských územiach na extinkčný dlh. Čo to znamená? Ochranár to ilustruje na príklade výrubu veľkého územia starých lesov v Nízkych Tatrách, pričom sa zachovajp len malé fragmenty lesa, kde hlucháň ostane. Predstavme si, že 90 percent nejakého územia je vyrúbana a ostane len 10 percnet z neho, čo neznamená, že rovnomerný počet hlucháňov ihneď vyhynie. Polovica z nich prežije, ale každý rok ich bude čoraz menej. Skrátka, každý ďalší rok zomrie viac jedincov, ako sa narodí. Čiže zo zotrvačnosti tam môže žiť ešte pokojne štyridsať alebo päťdesiat rokov. “Realita je taká, že on prakticky vyhynul, akurát tam ešte stále je. Ale určite vyhynie,” konštatuje Erik Baláž.
Územie Vysokých Tatier je zároveň jediným miestom na Slovensku, kde populácia tetrova stúpa, všade inde klesá. Na upozornenie dôležitosti tetrova vznikol v TANAP-e náučný chodník Les očami tetrova hlucháňa, ktorý vedie od Štrbského až po Jámske pleso. Nenáročnou trasou vhodnou aj pre rodiny s ďetmi vás prevedie aplikácia LESMÍR. Zdá sa teda, že hlucháň u nás má šancu prežiť, ale na jeho záchranu sú potrebné systematické kroky.
