Mladí reportéri pre životné prostredie

Celý svet počas dnešných dní trápi koronakríza. Pandémia spôsobila, že sú ľudia nútení zmeniť svoje doterajšie správanie. Bohužiaľ, táto zmena so sebou prináša oveľa väčšiu záťaž pre našu prírodu.

Jedlo a pitie balené v plaste

Od vyhlásenia svetovej pandémie sme skoro všetci stále zatvorení doma. Deti sa už nestravujú v školských jedálňach, rodičia sa nestravujú v reštauráciách. A teda ľudia využívajú donáškovú službu s jedlom v jednorazových obaloch oveľa viac ako obyčajne. Podľa vyjadrení majiteľov stravovacích zariadení, ktorých sme sa opýtali, počas krízy sa zvýšilo množstvo použitých obalov na donášku približne o 700 až 800%. Zvýšenie množstva použitých plastových obalov hlásia aj kaviarne, pohostinstvá či pivárne. Jedným z takýchto podnikov je aj malý remeselný pivovar spojený s reštauráciou Lanius v Trenčíne, kde začali „baliť“ do obalu aj pivo:  „Začali sme predávať pivo rozvozovou formou, a to plníme do PET fliaš. A taktiež predávame zákazníkom ,,cez okienko“ pivo priamo do pohára a na to používame jednorazové plastové poháriky.“ ozrejmil prevádzkar Jozef Revák.

Jednorazové obaly na jedlo začali používať aj prevádzky, ktoré takúto službu predtým neposkytovali. Zakúpili si stroje na balenie jedla. Investovali, aby prežili. Nie však do ekologických obalov.

Z čoho sú obaly vyrobené?

Najčastejšie sa jedlo balí do obalov, ktoré sú vytvorené z polystyrénu. K problematike spracovávania a recyklácie týchto obalov sa vyjadrila Katarína Bašná z Odboru životného prostredia Mestského úradu v Novej Dubnici. „V súčasnosti vieme umiestniť umytý polystyrénový obal na recykláciu, avšak tie znečistené, ktoré sú často mastné, umiestniť na recykláciu nevieme. Takže tie musia bohužiaľ skončiť na skládke.“

Možnosťou by bolo zavedenie používania ekologických obalov vyrobných z obnoviteľných zdrojov a z materiálov ako napr. bambus. Ten však rastie v Ázii a my by sme ho sem z Číny priviezli, uhlíková stopa by bola väčšia ako pri obyčajnom plaste. Rovnaký problém je aj s cukrovou trstinou. V našom prostredí je ako materiál na výrobu eko obalov najvhodnejší zemiakový alebo kukuričný škrob spolu so slamou.

Za ohľadupnosť k prírode platíme viac

Obaly zo syntetických materiálov sú lacnejšie, a tým sú aj viac kupované.

Prevádzkari troch trenčianskych reštauračných prevádzok sa nám vyjadrili o cene takýchto eko obalov. Majiteľka malej lokálnej palacinkárne MAK Diana Lochmanová hovorí: „Ekologický obal z cukrovej trstiny stojí 24 centov, pričom obal z pevného polystyrénu stojí len 12 centov.“ Vysokú cenu eko obalov ovplyvňujú viaceré faktory ako napríklad komplikovanejší a zdĺhavejší proces výroby obalu alebo náklady na dopravu.

Možným riešením by bolo, keby si zákazník mohol vybrať obal, do ktorého si nechá jedlo zabaliť a zaplatil ho. Ako však ukazuje prax, mnohé reštaurácie obaly na jedlo nemajú spoplatnené a obaly zákazníkovi venujú zadarmo. Zaplatiť za obal požadovala od zákazníka iba jedna z troch oslovených prevádzok.

Sú však aj reštauračné zariadenia, ktoré myslia na životné prostredie viac ako napr. Roots Vegan Food v Trenčíne: „Predpokladáme, že sú eko obaly drahšie, ale už od začiatku fungovania prevádzky sme vedeli, že chceme používať eko alternatívu, takže sme sa klasickým plastovým obalom ani nevenovali.“

Problémy s eko obalmi

Na Slovensku spracovanie eko obalov nie je jednoduché, povedal Martin Holeš, organizátor festivalu HoromilFest v Považskej Bystrici. Občerstvenie a nápoje predávajú v bio rozložiteľných obaloch a poctivo triedia vyprodukovaný odpad. „Po festivale sme chceli odovzdať tieto vytriedené bioplasty na miestnom zbernom dvore, no nebolo nám to umožnené. Povedali nám, že na takýto druh odpadu nemajú odberateľa a spracovávateľa."  Kvôli problémom so spracovaním nakoniec organizátori upustili od eko obalov úplne.

„Zatiaľ ani nemáme skúsenosti, že by nám niekto takéto materiály doniesol, takže by sme museli preveriť či ich kompostáreň v Nemšovej, ktorá je naším zmluvným partnerom, dokáže spracovať.“ potvrdzuje zložitosť problému Katarína Bašná. Avšak, zároveň pani Bašná odporúča, aby obaly z prírodných materiálov ľudia skúšali  kompostovať aj vo svojich kompostéroch u seba doma.

Vlastné obaly/Vratné obaly

Ďalším z možných riešení tohto obalového problému by mohol byť systém vlastných obalov či obedárov. Hygienici však vlastné obaly považujú za riziko nielen počas koronakrízy, keď je zakázané prenášať jedlo do vlastných obalov.

Iným riešením tohto problému by mohli byť vratné obaly. Reštaurácie by vlastnili niekoľko desiatok viackrát použiteľných obalov a zákazník by si ich dokázal vypožičať za malý poplatok. Záloha by mu bola vrátená, keď odovzdá obal naspäť. Podobné riešenie je možné vidieť na letných festivaloch s pohármi na pivo. Nad podobným systémom uvažovali aj v trenčianskom pivovare a reštaurácii Lanius. „V súčasnosti pri takom množstve, aké predáme, by to bolo veľmi náročné finančne – nákup oplachovacej linky, zaplatenie personálu, ktorý by to mal na starosti,“ dodáva prevádzkar Jozef Revák.

Prvotná investícia by teda bola vysoká, avšak, ak by boli majitelia rôzne zvýhodnení od mesta či štátu, mohlo by to byť realizovateľné.

Mestá a obce však môžu zodpovedných prevádzkarov reštauračných zariadení odmeňovať už teraz. Odpustením určitých daní či poplatkov by k používaniu ekologických plastových obalov mohli motivovať aj ďalších.

Potrebujeme zákon

Problém s nadmerným používaním neekologických obalov na jedlo musia realizovať politici, štát alebo Európska únia.

Tá nedávno schválila zákon, ktorým sa od roku 2021 zakazuje balenie do plastových obalov na jedlo. Otázne však je, či toto nariadenie vstúpi do prevádzky a neodsunie sa kvôli súčasnej koronakríze na vedľajšiu koľaj. Podobný príklad nastal už aj na Slovensku v súvislosti so schváleným zákonom zálohovania plastových fliaš a plechoviek. To sa malo pôvodne spustiť od roku 2022. Nová vláda však termín zavedenia zálohovania posunula o rok. Financie, ktoré do tohto opatrenia mal vložiť štát a aj podnikatelia, sa radšej využijú na zlepšenie podnikateľských podmienok počas následnej ekonomickej krízy.

Čo však môže urobiť obyčajný človek? Upozorňovať kompetentných na problém s obalmi na jedlo, ktorý narástol spolu so svetovou pandémiou a následnými karanténami. Zároveň treba tiež podporovať nové objavy vedcov, ktorí prichádzajú s novými nápadmi na ekologické obalové materiály. A nakoniec, ľudí možno motivovať k lepšiemu vzdelaniu v oblasti obalových materiálov a k ich využívaniu.

Pokiaľ totiž ľudia nebudú vedieť, ako ťažko sa znečistené obaly od surovín spracovávajú, budú si objednávať svoje obľúbené jedlá v obaloch naďalej. Je dôležité,  aby spotrebitelia po skončení svetovej  pandémie nebrali jednorazové obaly na jedlo ako každodennú záležitosť.