Mladí reportéri pre životné prostredie

Sídliskový ekosvet bol názov projektu, v ktorom žiaci Cirkevnej základnej školy (CZŠ) Narnia, spolu so svojou učiteľkou Ľubicou Noščákovou, začali skúmať špecifiká mikroklímy v blízkosti ich základnej školy. Po realizácii opatrení na zvýšenie biodiverzity sa dočasne stratení susedia vďaka ich inicatíve pomaly vracajú späť. 

CZŠ Narnia sa nachádza uprostred Petržalky, ktorá je jedna z najhustejšie obývaných oblastí na Slovensku i v strednej Európe. Je priestorom uprostred panelákovej zóny, jej bezprostredné okolie tvoria takmer 2 ha priľahlej plochy. Táto bola pôvodne zarastená náletovými drevinami a nedala sa využiť pre oddych ani rekreáciu. Jej súčasťou bolo obrovské množstvo odpadu a stretávali sa tu aj narkomani. Preto po založení školy prevzali rodičia iniciatívu, založili rodičovské združenie a rozhodli sa okolie školy vyčistiť nielen od odpadkov a nebezpečného materiálu, ale aj od náletových drevín. 

V čase, keď začali skúmať mikroklímu, mala škola za sebou bohatú históriu. Jej okolie bolo jediným miestom pre život vonku nielen detí zo školy, ale aj celej sídliskovej komunity. Všetko bolo vyčistené od odpadkov, stromy prešli dendrologickým auditom a odbornou starostlivosťou, v areáli vysiali a pestovali trávniky- na futbalové ihrisko, aj na hranie. To, čo sa javilo pôvodne ako skvelý cieľ- vytvoriť vonkajšie prostredie priateľské pre žiakov a rodiny s deťmi, sa však začalo ukazovať ako súčasť globálneho problému urbanizácie a straty biodiverzity.

Z pomerne rozľahlého pozemku sa postupne vytrácali dovtedy stále prítomní susedia- rôzne druhy vtákov, jašterice, ježe, netopiere, motýle a rôzne opeľovače. Nepomohli ani domčeky pre hmyz - nikto sa do nich nenasťahoval. Žiaci začali problém skúmať a zistili, že hmyz dramaticky ubúda aj v ostatných európskych krajinách.  Prieskum  na základe vzoriek zo 63 miest z celého Nemecka napríklad ukázal, že oproti roku 1989 v krajine ubudli viac ako tri štvrtiny všetkého hmyzu. Slovensko nie je žiadna výnimka.

Kosené nízke trávniky sú pohodlné pre ľudí, avšak absolútne zaťažujúce pre prírodu. Okrem toho, že vyžadujú pravidelné zalievanie obrovskými množstvami vody, pravidelným kosením sa stráca ich vodozádržná a regulačná schopnosť. Vzhľadom na monokultúru miznú možnosti života rôznych druhov hmyzu aj drobných živočíchov, v nadväznosti na ne potom aj vtákov. Ukázalo sa teda, že aktivity žiakov a pedagógov v prospech komunity spôsobili stratu biodiverzity. Okrem straty pôvodných prirodzených susedov tiež stúpla teplota v okolí školy.

Monika Chrenková z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne: "Odborné štúdie uvádzajú, že na pestrom trávniku v bežnom meste sa nachádza okolo 7-20 druhov, na prírodných lúkach 40 a viac druhov rastlín. Trávniky aj lúky sú pritom  prepojený reťazec vzťahov troch veľkých a odlišných skupín organizmov. Tou prvou sú mikroorganizmy, ktoré sú dôležité pre kolobeh živín v pôde a spolupracujú s hubami, rastlinami a živočíchmi. Na každú rastlinu je ďalej viazaný nejaký druh hmyzu. Ňou sa živí a vyvíja sa a potrebuje ju aj ako úkryt. Nakoľko sa na každú rastlinu viaže niekoľko rôznych druhov hmyzu, s nárastom počtu druhov rastlín bude ešte viac narastať počet druhov živočíchov. A tak poklesom druhov rastlín, s nahradením prirodzeného porastu trávnikom, geometrickým radom klesal počet druhov opeľovačov a hmyzu v prostredí školy."

Žiaci sa preto rozhodli opäť svoje prostredie zmeniť. Oslovili  Katarínu Klimovú z BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie), ktorá zrealizovala premenu časti trávnika na kvitnúcu lúku.

Tiež vysvetlila jej dôležitosť na  sídliskách a vo vnútroblokoch, ako jedného z dôležitých prvkov adaptácie mesta na klimatické zmeny. „Kvitnúce lúky nie sú neudržiavané plochy, no sú kosené v inom režime ako klasické trávniky, teda nie 5-krát ročne, ale 1 až 2-krát ročne, podľa druhového zloženia. Touto najprirodzenejšou formou zmeny rastlinného zloženia postupne začnú ubúdať druhy alergénnych tráv, ktoré naopak nahradia bylinné, kvitnúce druhy rastlín. Počas horúceho leta môžu byť až o 20 stupňov chladnejšie ako bežne kosený trávnik, zadržiavajú vlahu, obsahujú menej alergénnych druhov a chránia biodiverzitu,” vysvetlila Katarína Klimová z BROZ.

Po realizácii lúky začali žiaci vo veľkej časti areálu (mimo futbalového ihriska) cielene podporovať biodiverzitu - súčasťou trávnikov sú ďateliny a prirodzené pôvodné kvitnúce druhy. Plocha sa kosí premyslene a udržuje plánovane, nezhrabáva sa lístie a žiaci sa snažia pomôcť aj ďalšími domčekmi pre hmyz a dokrmovaním vtákom, ktoré boli bez prirodzenej potravy a následne im postavali búdky na bývanie.

Susedia sa sťahujú naspäť a sídlisko ožíva napriek tomu, že motýlia lúka rozkvitla zo všetkých osadených najmenej. Katka Klimová prekúmala a vyhodnotila dôvody, deti dosiali nové kvitnúce druhy a už sa tešia na čas, kedy rozkvitnú a prinesú tak nazad nový život.