Zodpovedná spotreba a výroba

Zabezpečenie udržateľných spôsobov spotreby a výroby

12.1 Uplatňovať 10-ročný rámec programov pre udržateľnú spotrebu a výrobu so zapojením všetkých štátov na čele s rozvinutými štátmi, s prihliadnutím na rozvoj a schopnosti rozvojových štátov.

12.2 Do roku 2030 dosiahnuť udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a ich efektívne využívanie.

12.3 Do roku 2030 znížiť, v prepočte na hlavu, globálne plytvanie potravinami na maloobchodnej a spotrebiteľskej úrovni na polovicu, a znížiť straty na potravinách v celom výrobnom a zásobovacom procese, vrátane straty po zbere.

12.4 Do roku 2020 dosiahnuť také nakladanie s chemickými látkami a odpadmi počas celého ich životného cyklu, aby bolo šetrné k životnému prostrediu, v súlade s dohodnutými medzinárodnými rámcami, a výrazne znížiť ich uvoľňovanie do ovzdušia, vody a pôdy tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé dopady na ľudské zdravie a životné prostredie.

12.5 Do roku 2030 výrazne znížiť produkciu odpadov pomocou prevencie, redukcie, recyklácie a opätovného používania.

12.6 Podporovať podniky, hlavne veľké a nadnárodné spoločnosti, aby prijali udržateľné postupy a začlenili informácie o udržateľnosti do svojich pravidelných správ.

12.7 Presadzovať udržateľné postupy pri zadávaní verejných obstarávaní v súlade s národnými politikami a prioritami.

12.8 Do roku 2030 zabezpečiť, aby ľudia na celom svete mali relevantné informácie a povedomie o udržateľnom rozvoji a životnom štýle v súlade s prírodou.

12.a Podporovať rozvojové krajiny, aby posilnili svoje vedecké a technologické kapacity, a prešli tak k udržateľnejšiemu spôsobu výroby a spotreby.

12.b Vytvoriť a zaviesť nástroje na sledovanie dopadov udržateľného rozvoja na cestovný ruch, ktorý vytvára pracovné miesta a podporuje miestnu kultúru a produkty.

12.c Usmerniť neefektívne dotácie na fosílne palivá, podporujúce nadbytočnú spotrebu, odstraňovaním pokrivenia trhu, v súlade s podmienkami v jednotlivých štátoch, okrem iného aj prostredníctvom daňovej reštrukturalizácie a rušením týchto škodlivých dotácií tam, kde existujú, aby bol zrejmý ich dopad na životné prostredie. Pritom je potrebné brať do úvahy špecifické potreby a podmienky rozvojových krajín a minimalizovať možné negatívne dopady na ich rozvoj takým spôsobom, ktorý bude chrániť chudobných a dotknuté komunity.