Mladí reportéri pre životné prostredie

Ak by nebolo včiel a opeľovačov, zmizlo by až 80 percent druhov rastlín a 75 percent plodín, ktoré pestujeme, je závislých práve na opeľovačoch. Pesticídy, ale aj odlesňovanie, klimatická kríza či nedostatok kvetov okolo nás zapríčinili, že v posledných rokoch zmizlo takmer 37 percent včelích druhov a obrovské množstvo iných opeľovačov. (vyjadrenie europoslanca Hojsíka) Pritom im dokážeme pomôcť - stačia rúrky s prekrytou zadnou časťou, dostatok potravy (nestriekaných kvitnúcich rastlín od skorej jari), voda a blato, z ktorého murujú a potom už pomáhajú oni nám - stanú sa vernými spoločníkmi, vďaka ktorým bude úroda na našej záhrade z pohľadu opeľovania zabezpečené. Murárky totiž, na rozidel od včiel medonosných, ktoré vždy idú k najväčšiemu zdroju peľu, ostávajú pracovať na mieste, kde žijú, nezalietavajú. Okrem toho nemajú žihadlá a sú príjemnými spoločníkmi, tkorí sa nechajú sledovať. Aj vďaka tomu bolo možné odfotiť ich len mobilom, bez techniky umožňujúcej fotiť rýchly hmyz. Momentálne sa stali natoľko vzácnymi, že ich kukly sa predávajú aj s rúrkami, kde vedia žiť, za drahé peniaze v obchodoch so záhradkárkskymi potrebami.

V Bratislave sú známe prírodné miesta preťažované vysokou návštevnosťou. Obzvlášť počas Covidového obdobia sa na nich stretávali doslova davy ľudí.

Na tomto mieste, kde na Devínskej hlavici roky bola raketová ruská záklaňa, ktorej ruiny tu ostali tiež, začal popri lesných chodníčkoch tvoriť umelec jaroslav Belo Belliš prírodné "inštalácie", ktoré sú na rodziel od toho, čo tam zanechávajú návštevníci, nielen potešením oka a podnetom na zamyslenie, ale najmä sú prírodné a trvalo udržateľné.

Napríklad kôru buku, ktorú ľudia pred rokmi miestami dorezali svojimi iniciálmi, vyzdobil ílovou pôdou z tohto miesta. Zmiešal ju s vodou, vytvoril blato a takto vyrobenou hlinkou ozdobil niekoľko stromov do výšky cca 3 metrov.

Pri častých prechádzkach návštevníci sledovali a komentovali, ako sa postupne výzdoba stráca a šírili na sociálnych sieťach fotky inštalácii a svojich selfie s nimi, čím sa odkaz udržateľnosti šíril v podaní rôznorodých ľudí ďalej a ďalej a priťahoval veľkú pozornosť. Niekedy aj jednoduché dielo dokáže takto dostať k ľuďom (cez nich samých) odkaz udržateľného života. 

Klimatická kríza sa prejavuje okrem iného výkyvmi počasia. A tak sa členovia rodiny stali svedkami jej prejavov v záhrade, o ktorú sa stará už tretia generácia. Zazimované rastliny ruže, ktoré roky na tom istom mieste vyháňali prvé puky až začiatkom apríla, vďaka slnku a teplu pár dní pred Štedrým dňom vyhali nové výhonky, listy a tie začali rásť.

Zmeny klímy narúšajú raslinám ročný životný cyklus a tie sa potom vyčerpávajú, alebo úplne ničia tým, že svoj  ročný cyklus začínajú nie raz, ale hneď niekoľkokrát ročne v  rôznych časoch. Ten je prerušovaný náhlymi zmenami teplôt, suchom či nárazovými záplavami, zimou alebo naopak horúčavami a rastlina sa musí buď prispôsobovať a hľadať svoj ročný cyklus, čo je v stále sa meniacich podmienkach takmer nemožné, alebo odumrie napriek tomu, že je to ruža, ktorú si  bez problémov na danom mieste pestovali v rodinnej záhrade generáie tej istej rodiny.

A tak mnohé rodiny tvoria semienkové banky a banky odrezkov, či iným spôsobom uchovávajú svoje obľúbené  rodinné druhy rastlín, aby nevyhynuli. Riešením, ktoré majú v rukách, je aktivizmus pri zmierňovaní dopadov klimatickej krízy a ich osobné iniciatívy nielen v ich záhradách.