Mladí reportéri pre životné prostredie

Detská kreatívna myseľ už berie odpad ako súčasť nášho života. Postavíme za pár rokov snehuliaka bez snehu?
 

Na miesto čaju horúca voda, suché buchty či mokré dosky na jedlo :) Na školské jedálne sa aj tak spomína s láskou. No zákulisie je oveľa horšie. Nie každý si uvedomí, aké veľké množstvo odpadu sa vyprodukuje za jeden deň len kvôli tomu, že ohŕňame nosom a nič nám nie je dobré.
 

Ľudia si privlastňujú hocičo. No vrcholom nášho správania je, keď si začneme privlastňovať niečo tak hrozné a pritom tak každodenné ako je odpad. Pri takomto počínaní má aj nádej zviazané ruky.

Už aj odpadky majú svoje miesto kde môžu "zaparkovať". Ale ich skutočné miesto je v odpadkovom koši nie pri stojane na bicykle.

Už pri obyčajnom nákupe v potravinách sa môžeme rozhodnúť, na ktorú misku váh sa prikloníme. Ohryzok jablka sa rozloží za 16 dní, tetrapack za 100 rokov. Musíme si uvedomiť ako veľmi je životné prostredie závislé od našich "malých" rozhodnutí.

Už sme si zvykli nepozerať sa na to, čo jeme. Obaly nás zaslepili. Už nevidíme, sme slepí.

Zakrývame si oči pred tým, čo nechceme vidieť. Toto je pravda.

Nevedomky nás odpad zabíja. Máme otvorené oči, ale nevidíme cez množstvo podsúvaných trendov. Postupne strácame vzduch, triezvy úsudok, prežívame. 

Odpad je vedľajší produkt existencie ľudskej civilizácie a jeho objem narastá tým, ako sme "civilizovanejší". Zamyslime sa nad tým a riešme to už dnes!