Sarah Pickering, ako mnohí možno viete a možno nie, je novou medzinárodnou koordinátorkou prgramu Mladí reportéri pre životné prostredie. Ako máte aj sami možnosť z jej odpovedí vidieť, Sarah je veľmi scestovaná a skutočne výnimočná osobnosť. Som prvá mladá reportérka, ktorá sa s ňou skontaktovala a prinášam vám krátky rozhovor, aby ste ju mohli spoznať spolu so mnou. Môžete sa veľa naučiť, hlavne o kladoch, záporoch a fígľoch novinárskej profesie, ale aj sa zabaviť na Sariných veľmi otvorených, priateľských a fascinujúcich odpovediach.
Prečo si sa rozhodla pracovať ako koordinátorka projektu Mladí reportér pre životné prostredie?
Zaujímam sa o ľudí a o životné prostredie. Po tom, ako som pracovala pre Kodanskú klimatologickú konferenciu a manažovala médiá pre klimatický summit Spojených národov (COP15), našla som inzerát na túto prácu. Verím, že inšpirovaním mladých ľudí, našich budúcich lídrov, aby sa zaujímali o životné prostredie možno dlhodobo dosiahnuť oveľa viac, než inspirovaním politikov. Aj keď i to je veľmi dôležité!
Povolanie medzinárodnej koordinátorky je časovo veľmi náročné. Máš dostatok času aj na svoju prácu novinárky?
Nepracujem už viac ako novinárka alebo reportérka. Niekedy však píšem články o Nadácii pre environmentálne vzdelávanie a jeho programoch pre naše spravodajstvo a web stránky. Teším sa tiež z propagácia článkov, ktoré vytvoria iní, napríklad mladí reportéri ako ty.
Čo je podľa tvojho názoru na povolaní novinárky to najťažšie?
Stíhať písať do uzávierky a ostať objektívny. Zaistiť, aby bol váš článok vyvážený – inými slovami, aby reprezentoval každú zo strán férovo, aj keď napríklad nesúhlasíte s tým, čo jedna z nich tvrdí.
Pracovala si pre mnohé špičkové svetové médiá ako napríklad BBC, CNN či Wallstreet Journal. Ako sa ti to podarilo?
Vytrvalosť je dôležitá, rovnako ako mať záujem o vzdelávanie a informovanie ľudí. Občas je ťažké veriť sebe samému, ale ak veríte vašim príbehom a objavom, potom môžete vo svojej práci skutočne dosiahnuť veľké veci.
Písala si o mnohých katastrofách. Ako si zvládala všetku tú bolesť, smrť a tragédiu okolo seba?
Musíte si stále opakovať, že ak sa spojíte s ďalšou ľudskou bytosťou a budete ju počúvať, bude sa cítiť lepšie a vy jej istým spôsobom pomôžete. Motivuje vás, že ak poviete jej príbeh a urobíte to dobre, môžete zdvihnúť povedomie o katastrofe a povzbudiť iných, aby tiež pomáhali.
Ocitla si sa niekedy v ohrození života?
Keď som písala o katastrofách, čelila som mnohým nebezpečným situáciám. Ako napríklad hrozbe nakazenia sa vodou, druhotným katastrofám alebo padajúcim troskám. Dôležitý je tréning, aby ste boli ostražití a zaistili bezpečnosť pre vás aj pre váš tím. Napríklad, na jednej kalamitnej pomocnej akcii v Bangladéši sme museli pracovať počas štátom nariadeného zákazu vychádzania, pretože v okolitých uliciach prebiehali násilné občianske výtržnosti.
Zmenila si niekedy niečo prostredníctvom tvojho článku, najmä čo sa týka environmentálnych tém?
Moje články pre Klimatickú konferenciu OSN, ktoré spracovávali odporúčania špičkových odborníkov, vedcov a lídrov (tých, čo klimatickú radu založili), mali určite vplyv na rokovanie. Nedosiahli sme všetko, v čo sme dúfali, ale niekedy je proces pomalý a človek musí byť trpezlivý a vytrvalý. Musí hľadať nové a nové spôsoby, ako povedať ten istý príbeh.
Čo by si na svete ako novinárka rada zmenila?
Existuje veľmi veľa vecí, ktoré by som na svete rada zmenila, čo je aj mojou hlavnou motiváciou k písaniu a k práci s ľuďmi. Napríklad: nespravodlivosť, násilie, chudoba, environmentálne problémy a krutosť ku zvieratám.
Aké krajiny si navštívila? Ktorá z nich bola pre teba najzaujímavejšia a kam by si sa rada pozrela v budúcnosti?
Mala som možnosť navštíviť obrovské množstvo krajín. Najväčší dojem vo mne zanechal Pakistan. Taktiež som pracovala v Bangladéši, v Keni a v Mali v Afrike, v Kórei, v Rumunsku a iných východoeurópskych krajinách, v západnej Európe, na Aljaške a v USA. Čo sa týka ostatných krajín, rada by som jedného dňa navštívila Indiu, Čínu a Izrael.
Navštívila si niekedy Slovensko?
Slovensko som zatiaľ nenavštívila, no dúfam, že jedného dňa budem mať príležitosť.
Koľkými jazykmi hovoríš? Je angličtina pre tvoju prácu dostačujúca?
Hovorím trochu po francúzsky a po nemecky. Našťastie je pre moju prácu najužitočnejšia angličtina. V súčasnosti sa tiež učím základy dánštiny, pretože sekretariát Nadácie pre environmentálne vzdelávanie sídli v Kodani.
Uvažovala si niekedy o napísaní knihy?
Áno, už od detstva je mojím snom napísať knihu, či už fikciu, alebo literatúru faktu. Rovnako rada ako profesionálne vo svojej práci, píšem aj fikciu a poéziu vo svojom voľnom čase.
Je možné skĺbiť tvoju prácu s ,,normálnym” životom?
Občas sa práca stáva veľmi stresujúcou a zaberá veľa času. Vtedy je treba uchovať rovnováhu, aby ste si udržali fyzické a psychické zdravie a boli schopní vydať zo seba čo najviac v práci aj vo svojom osobnom živote. Kvôli vám a tým, ktorých milujete.
Mala si niekedy talizman, ktorý ti prinášal šťastie?
V minulosti som dostávala a hľadala kamene, ktoré som so sebou nosila pre šťastie. Verím, že šťastie mi prináša všetko, čo ma spája s prírodou a mojimi milovanými.
Autorka: Natália Mrázová, Gymnázium Dubnica nad Váhom
Fotografie: archív Sarah Pickering
