Mladí reportéri pre životné prostredie na medzinárodnej súťaži vyhrali päť z deviatich kategórií, Slovensko bolo už druhý rok najúspešnejšou krajinou súťaže.
Majú menej ako pätnásť rokov a zistili, že aj keď ľudia chodia na trh s plátenými taškami, používajú na ovocie a zeleninu veľa plastových vrecúšok. Mladí reportéri sa vybrali na bratislavské trhovisko Miletičova a keď o tom napísali reportáž, vyhrali s ňou zlato na medzinárodnej súťaži.
„Počas soboty sa na trhu rozdá približne 1500 až 5000 takýchto vrecúšok za jediný deň v závislosti od sezóny, ročne teda až do 250-tisíc plastových vrecúšok len počas sobotných nákupov.“
Čítate krátky úryvok z reportáže, ktorá v kategórii 11-14 rokov získala prvé miesto v medzinárodnej súťaži Mladí reportéri pre životné prostredie (Young Reporters for the Environment). Výsledky sa každoročne vyhlasujú k Svetovému dňu životného prostredia, súťažia mladí od 11 do 25 rokov, tento rok sa zapojilo 36 krajín. Príspevkov bolo spolu 149. Mladým reportérom zo Slovenska sa podarilo obsadiť prvé miesto až v piatich z deviatich kategórií, a tak sa Slovensko zaradilo medzi krajiny s najviac ocenenými príspevkami.
Greta Thunbergová na Slovensku
Šestnásťročná Greta Thunberg spustila vo svete vlnu štrajkov za budúcnosť klímy, keď žiaci namiesto do školy chodia protestovať na námestia.
Na Slovensku žiaci za planétu bojujú v projekte Mladí reportéri pre životné prostredie už od roku 2009, spolupracujú s pedagógmi, klimatickými expertmi a žurnalistami. Čítajú vedecké práce, komunikujú s odborníkmi, úradmi, firmami či občanmi.
Všetko sa to učia skladať do reportáží a navrhujú aj možné riešenia problémov. V spomínanej reportáži o používaní plastových vrecúšok na trhovisku Miletičova napríklad tím mladých reportérok predstavuje projekt módnej návrhárky Dany Kleinert – šitie eko vrecúšok zo starých záclon.
V programe spolupracujú napríklad s bývalou hovorkyňou Greenpeace Slovensko Luciou Szabovou, ale aj s viacerými fotografmi, novinárkou a filmárom. „Naši reportéri sú tak vystavení vplyvu profesionálov po žurnalistickej aj environmentálnej stránke,“ hovorí koordinátorka programu Klaudia Medalová.
Svetelný smog, včely aj bezslamkové mesto
Aby sa žiaci a študenti dostali do Kodane, museli najskôr vyhrať na Slovensku. Už v roku 2018 reportéri zo Slovenska vyhrali štyri prvé miesta, čo mal byť neopakovateľný úspech. O rok neskôr svoj vlastný rekord dokázali prekonať.
Ďalšia z víťazných reportáží (video, 15-18 rokov) je o probléme svetelného smogu. Vo videu s názvom Kam sa stratila tma? mladí reportéri kladú otázku, či je osvetlenie uprostred noci naozaj potrebné.
„Ľudia svietia stále viac nie len astronómom na hviezdy, ale aj susedom do okien. Pri inštalácii výkonného LED osvetlenia často nerozmýšľajú a neuvedomujú si, že tým poškodzujú prírodu a vytvárajú svetelný smog,“ hovorí vo videu hvezdár Rastislav Hollý.
Svetlá robia problémy zvieratám, ktorým menia prirodzené reakcie po zotmení.
Mária Jánošíková z tímu reportáže Kam sa stratila tma vysvetľuje, že nakrútiť kvalitnú reportáž je výzvou. „Ak sa držíme nejakého presného scenára a smeru, nikdy sa nám to nepodarí a nakoniec aj tak riešime drobnú odchýlku od pôvodnej verzie. Človeka obklopuje množstvo ďalších nápadov, ktoré by chcel riešiť, no zároveň vie, že sa musí držať iba jednej problematiky, aby to tiež nebolo náročné pre diváka,“ vraví.
Prvé miesto v kategórii 15-18 rokov obsadil článok o ochrane včiel. V kategórii video 11-14 rokov vyhrala reportáž Prejav mi, prosím, úctu! Upozorňuje na znečistenie Kolačínskeho potoka v Novej Dubnici. V tomto prípade sa mladí reportéri zo Slovenska delili o prvé miesto so Španielskom. Vyhrala aj fotografia Hany Noščákovej (11-14 rokov), ktorá zachytáva vynaliezavý systém, akým predajcovia na trhovisku Miletičova odovzdávajú nepredané potraviny ľuďom v núdzi.
Adriána Henčeková s učiteľom zo Základnej školy Mládežnícka v Púchove a jeho žiačkou. Mladí reportéri sa učia priamo v teréne, starší pomáhajú mladším. Foto – Klaudia Medalová/Mladí reportéri
Študentka žurnalistiky Adriána Henčeková sa v ocenenom texte najstaršej kategórie 19-25 rokov venuje občianskej iniciatíve urobiť zo Spišskej Novej Vsi prvé bezslamkové mesto na Slovensku. Podporilo ju viacero lokálnych podnikov, píše napríklad, že jedna kaviareň môže ušetriť až 40-tisíc slamiek ročne.
„Aj keď zmena môže finančne zaťažiť, v konečnom dôsledku je toto riešenie trvale udržateľnejšie,“ píše sa v článku.
Ako vyzerá súhvezdie žuvačiek
Klaudia Medalová hovorí, že nadpriemerné úspechy mohol priniesť v prvom rade správny výber témy. Ak sa reportér zameria na konkrétnu lokalitu s konkrétnym problémom, šanca vyhrať je vyššia. Kým súťažiaci z iných krajín často píšu o všeobecných témach, môže im chýbať schopnosť zúžiť tému a konzultovať možné riešenia s ďalšími v obci.
„Našich reportérov učíme venovať sa konkrétnemu problému na miestnej úrovni, čo má potom väčší dosah aj na celú komunitu,“ vysvetľuje Medalová.
Spomína napríklad minuloročný projekt siedmakov Petra Vavrinca a Jakuba Benča, ktorí v Novej Dubnici na chodníku kriedou zakrúžkovali zaschnuté žuvačky. Vytvorili tak „súhvezdie žuvačiek“, pričom ich na jednom metri štvorcovom napočítali až 54.
Jakub Benčo a Peter Vavrinec získali 1. miesto v medzinárodnej súťaži YRE už 2. rok po sebe. Na fotke pracujú na reportáži počas workshopu v Zuberci. Foto – Klaudia Medalová/Mladí reportéri
Víťazka z najstaršej kategórie Adriána Henčeková sa projektu venuje už od jeho štartu. „Keďže som v programe zapojená už sedem rokov, prinieslo mi to nespočetne veľa skúseností. Písanie sa stalo mojou veľkou záľubou a raz sa stane, dúfam, aj prácou, keďže aj vďaka programu som sa rozhodla ísť študovať žurnalistiku. Absolvovala som veľa odborných workshopov pod vedením lektorov z praxe, čo mi pomohlo zlepšiť svoje zručnosti.“
Ocenené video o znečistení Kolačínskeho potoka napríklad vznikalo v spolupráci s pedagógom, ktorý na Súkromnej základnej škole v Novej Dubnici vedie filmársky krúžok.
V nezáujme vedenia škôl je podľa Medalovej jeden z najväčších problémov fungovania programu. Učitelia sa do projektu zapájajú dobrovoľne a škola na projekty nedostáva finančnú podporu. Niekedy je preto ťažké vedeniu vysvetliť, prečo sa do projektu zapojiť a prečo podporovať výjazdy učiteľov na odborné semináre. „Je potrebné vedieť školám niečo ponúknuť, ak by sa program mal rozrásť do väčšej šírky,“ hovorí koordinátorka.
Aj malá zmena sa ráta
Asistent koordinátorov projektu Matej Majerský hovorí, že niekedy je najťažšou časťou vyrovnať sa s nízkym záujmom ľudí. „Keď urobíte reportáž, na ktorej ste strávili množstvo hodín práce, a po týždni má na sociálnych sieťach 100 zhliadnutí, tak to trochu zamrzí.“
Napriek nízkej sledovanosti verí, že reportáže majú zmysel a šíria environmentálne povedomie. „Vďaka šikovným deťom vzniklo niekoľko reportáží, ktoré mali pozitívny vplyv na okolie a spoločnosť. Či už to bola odstránená čierna skládka, alebo výmena plastových vrecúšok na pečivo za plátené, každá (aj malá) zmena sa ráta. Keď dospelý človek vidí, že 16-ročná študentka sa vzdá používania jednorazových fľašiek a urobí o tom reportáž, aby rozšírila túto myšlienku, myslím si, že mu napadne, či by to nezvládol aj on.“
Prijatie u prezidentky Zuzany Čaputovej. Foto – Marián Garaj/Kancelária prezidentky SR
Autorka: Laura Žilinčanová
Text uverejňujeme v celom znení so súhlasom Denníka N.
