Mladí reportéri z Gymnázia M. R. Štefánika v Novom Meste nad Váhom sa celoročne aktívne zapájajú rôznych aktivít a zaujímajú sa o životné prostredie. Tentokrát ich zaujala téma, ktorá je v dnešnej dobe čoraz častejším predmetom diskusie. Biopotraviny. Zistili, že počet ľudí, ktorí vyhľadávajú BIO produkty na Slovensku stúpa, ale ani zďaleka nedosahuje európsky priemer. Rovnako zistili aj to, že väčšina produktov z našich ekofariem končí v zahraničí. Mladí reportéri sa rozhodli nájsť odpoveď na otázku: "Prečo to tak je?". Vytvorili menší prieskum, aby sa svojich blízkych a niekoľko náhodných okoloidúcich spýtali na ich názor. Najčastejšou odpoveďou bolo: "Pretože si to nemôžeme dovoliť." Ľuďom sa jednoducho biopotraviny zdajú príliš drahé, a tak ekofarmy nemajú dostatočný odbyt na Slovensku.
Aké sú teda cenové rozdiely? Pri ďalšom skúmaní naši reportéri zisťovali ceny niektorých potravín. Jeden kilogram hovädzieho pleca v obchodných reťazcoch stojí priemerne 7,78€, cena za liter trvanlivého mlieka sa pohybuje od 47 po 95 centov a za jeden kilogram jabĺk odrody Braeburn si zaplatíme 1,19€. Na farme by sme za rovnaké potraviny s rovnakou hmotnosťou zaplatili 8,30€ za 1kg hovädzieho pleca, za mlieko 1,12€ a za jablká rovnakej odrody 3,49€. Ceny týchto potravín sú vyššie aj z toho dôvodu, že je tu nízky dopyt, produkčný proces týchto potravín si žiada vyššie náklady a je tu výrazne vyšší podiel ručnej práce. Do ceny biopotravín sa premieta aj zložitý proces získania značky BIO. Farma sa nesmie nachádzať na pôde, kde bola zistená prítomnosť ťažkých kovov a produkty musia prejsť kontrolou. Dať do poriadku všetky úradné záležitosti tiež stojí na Slovensku nemalé peniaze. Slovenské zákony nie sú veľmi ústretové k malým podnikateľom a poľnohospodárom. Aj napriek tomu sa na Slovensku zachovávajú malé farmy, ktoré ponúkajú čerstvé potraviny.
Mladí reportéri zisťovali, ako to s produktmi z takýchto fariem je. Zistili, že čo sa týka mäsa, tak zvieratá sa stravujú len prirodzeným krmivom, neužívajú antibiotiká a rastové hormóny, sú takmer celý rok na paši. Je tu istota, že sú pôvodom zo Slovenska. Mlieko od týchto zvierat je tým pádom tiež kvalitnejšie a nie je chemicky a ani tepelne upravované. Čo sa týka pestovania ovocia a zeleniny, nie je tu využité žiadne chemické hnojenie pôdy ani ochranné chemické prostriedky a geneticky modifikované organizmy. Na hnojenie sa používa maštaľný hnoj alebo kompost. Proti hmyzu sa používajú prírodné metódy, ako napríklad bariéry.
Stravovanie produktmi z ekofariem nám prináša rôzne výhody, ale aj tu sa nájdu nevýhody. Za najväčšie nevýhody považujú ľudia cenu, a keďže tieto produkty nie sú nijako chemicky upravované, ich trvanlivosť je viditeľne menšia. Dá sa ale nízka trvanlivosť označiť za nevýhodu? Veď to, že si v jabĺčku nájdeme červíka poukazuje na to, že tu neboli použité žiadne chemické prostriedky.
Ako sa reportéri dozvedeli od jednej pani v obchode pri regáli s ovocím a zeleninou, keď sa pýtali na jej názor na biopotraviny, odpovedala zaujímavo: "Je potravina označená ako bio, naozaj biopotravinou? Ja som voči tomu skeptická." U niektorých ľudí sa stále nájdu pochybnosti. Avšak ako je uvedené vyššie, certifikovanú značku BIO môžu získať len potraviny, ktoré splnili požiadavky kontroly. Ľuďom teda nezostáva nič iné, len tomu veriť , alebo využívať tzv. predaj z dvora - nákup priamo na farme.
Foto: Balené ovocie s označením BIO.
Autor: Miroslava Kovačovicová, Gymnázium M. R. Štefánika, Nové Mesto nad Váhom
