Odpad, je to možno pre viacerých ľudí obyčajné slovo, ktoré nepovažujú za dôležité. S odpadom sa stretávame každý deň, najmä v mestách, na chodníku alebo na ceste, ale teraz už je odpad skoro na všetkých miestach, kde sa len pozrieme.
My, mladí reportéri, sme chceli preskúmať, ako ten odpad vplýva na životy živočíchov. Išli sme na prechádzku okolo rieky Hornád a všimli sme si, že tam je toho odpadu naozaj veľmi veľa. Preto sme na druhý deň navštívili pani veterinárku MVDr. Lenku Gigacovú Vernerovú a chceli sme sa dozvedieť, čo sa môže stať zvieratám, ktoré sa s odpadom stretávajú skoro na každej svojej vychádzke. „Keď ľudia odhodia zvyšky napr. pokazeného jedla, tak z toho môžu mať zvieratá tráviace ťažkosti, zápchu a prípadne nejakú infekciu.“ Taktiež nám pani doktorka povedala, že zvlášť nebezpečné je pre zvieratá požitie odhodených kostí. Tu môže dôjsť až k smrti zvieraťa.
Ľudia si ani neuvedomujú, aké následky môže spôsobiť len taká vyhodená žuvačka. Kačka, ktorá prehltne takúto žuvačku, môže mať veľký problém s upchaním žalúdka, a tým pádom aj s trávením.
Je veľa dobrovoľníkov, ktorí sa snažia tieto odpadky zbierať, niekedy nazbierajú aj stovky ton odpadu, ale aj napriek tomu odpadu stále pribúda a pribúda. Aj pri našej prechádzke sme urobili tento dobrý skutok pre zvieratá a samozrejme aj pre nás ľudí, aby sme sa cítili zdravšie a lepšie a pozbierali sme odpadky. Prešli sme krátky úsek v okolí Hornádu a nazbierali sme dve igelitové tašky. Stretli sme sa aj s ľuďmi, ktorí na nás pozerali s úsmevom a páčilo sa im čo pre túto prírodu robíme. Lenže našli sa aj takí, ktorí reagovali na našu prácu negatívne so slovami: „Dievčatá, načo to robíte, veď zajtra tu bude tak isto!“ Vtedy sa nestačíte diviť, že ľudská hlúposť nemá hraníc.
Odpadky nebolo všetko, s čím sme sa tam stretli. Neviete si ani predstaviť, koľko tam bolo psích exkrementov. Pri zbieraní odpadkov sme museli dávať pozor, aby sme na ne nestúpili. Ľudia (ľudovo povedané psíčkari) nenosia so sebou sáčky na exkrementy. Zastavili sme okoloidúceho pána, takže nám nedalo položiť mu otázku, či pri venčení svojho psa nosí so sebou sáčky. „Ja pravdaže nosím, ale poviem Vám pravdu, že videl som veľa psíčkarov, ktorí len tak bez povšimnutia prejdú okolo svojho psíka, ktorý akurát vykonáva potrebu.“ Bol taký ochotný, že nám ešte aj ukázal sáčky, ktoré mal pri sebe. Videli sme mamičky s deťmi, ktoré dávali pozor, aby ich detičky nestúpili na trávnatú časť, ktorá je doslova posiata psími exkrementami.
Tento deň sme si užili a hlavne sme pomohli prírode. Ľudia, riaďme sa heslom:
„Prosíme Vás, kŕmte kôš. Zem má diétu.“
