Nedostatočne prečistená voda z čističky mala negatívny vplyv na životné prostredie. Po dvadsiatich mesiacoch sa mesto dočkalo zmeny k lepšiemu.
Tak ako každé mesto nad 10 tisíc obyvateľov, aj Spišská Nová Ves ma zriadenú svoju čističku odpadových vôd (ČOV). ČOV slúži na zbavenie nečistôt a škodlivých látok z odpadovej vody. Zabraňuje tak znečisťovaniu životného prostredia, keďže prečistená voda sa následne vypúšťa do rieky Hornád, ktorá preteká mestom alebo sa používa ako úžitková.
Mŕtve ryby ako dôsledok zastaraných technológií
Po štyridsiatich rokoch stará čistička už nestačila zabezpečiť požadovanú kvalitu vyčistenej odpadovej vody v súlade s legislatívou EÚ. Nedostatočne vyčistená voda vypúšťaná do rieky mala za následok aj úhyn rýb. Len v uplynulom roku rybársky zväz zaevidoval dve takéto udalosti. „Vobidvoch prípadoch bol niekoľkonásobne prekročený výskyt amoniaku vo vode, pri druhom úhyne to bolo cca 60mg/l. Len v auguste 2015 uhynuli ryby za 14 570€,“ informuje hospodár Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Spišská Nová Ves, Ivan Bežila. Úhyn rýb spôsobil vytekajúci zapáchajúci hustý kal z ČOV. Stará ČOV nedokázala zabezpečiť požadovanú kvalitu vyčistenej odpadovej vody v súlade s platnou legislatívou, najmä pri odstraňovaní celkového dusíka. „Mimoriadne zhoršenie vôd, ktoré sa v minulosti na toku rieky Hornád prejavilo napr. úhynom rýb, bolo spôsobené súbehom niekoľkých udalostí naraz. Bolo to nadmerne dlhodobé sucho, mimoriadne nízka hladina rieky a vysoká teplota vody,“ konštatuje Ing. Anna Harabínová, vedúca prevádzky Spišská Nová Ves Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. Poprad.
Pri búrkovej činnosti v letných mesiacoch voda z povrchového odtoku mesta pritiekla na ČOV nárazovo vo veľkých množstvách. Následne došlo k vyplaveniu sedimentov v kanalizácií, ktoré vplyvom dlhého suchého obdobia obsahovali zvýšené množstvo amoniaku. Podľa slov Anny Harabínovej, stará ČOV, ktorá na to nebola technologicky stavaná, nedokázala také veľké množstvo sedimentov odstrániť.
Amoniak je prirodzenou súčasťou kolobehu dusíka. Limit pre voľný amoniak v povrchovej vode je 0,05mg/l. Okrem toho, že je vysoko toxický pre vodné organizmy, pri uvoľňovaní do vzduchu spôsobuje nepríjemný zápach.
Postup vpred
Rekonštrukcia ČOV v Spišskej Novej Vsi začala začiatkom roku 2014. Projekt Dobudovanie a intenzifikácia (t.j. zosilnenie účinnosti) ČOV Spišská Nová Ves trval dvadsať mesiacov. „Cieľom je zabezpečenie redukcie vplyvu znečistenia odpadových vôd na kvalitu povrchových vôd toku Hornád a zvýšenie kvality životného prostredia v aglomerácii Spišská Nová Ves dobudovaním a intenzifikáciou jej jestvujúcej ČOV v súlade so záväzkami SR voči EÚ,“ píše sa na oficiálnej stránke spoločnosti www.pvsas.sk. Rekonštrukcia ČOV prispela v danej oblasti k zníženiu záťaže životného prostredia a pozitívne vo vylepšení kvalitatívnych parametrov najmä povrchových vôd v Hornáde. Ako pokračuje A. Harabínová: „novou ČOV sa vytvorili predpoklady pre postupné zlepšovanie kvality vody v toku Hornád najmä z hľadiska pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, ktorý bol doposiaľ z dôvodu vyšších koncentrácii dusitanového dusíka pre život rýb nevhodný.“
Moderné technológie pre kvalitnejšie prostredie
V súčasnosti ide o najväčšiu čistiareň s aeróbnou ,t.j. za prítomnosti kyslíka, stabilizáciou kalu na Slovensku. „Stará ČOV mala anaerobnú stabilizáciu kalov, čiže bez prístupu kyslíka. Tento proces prebiehal vo vyhnívacích nádržiach pri teplote cca 37°C,“ doplnila A. Harabínová.
Stabilizácia kalu je také spracovanie, ktoré vedie ku konečnému produktu, ktorý už nepodlieha rozkladu alebo rozkladajúcemu sa v nepatrnej miere. Na novej ČOV tento proces prebieha v bývalých vyhnívacich nádržiach, ktoré boli prerobené a v ktorých sa kal stabilizuje za prítomnosti kyslíka. Terajšia moderná technológia umožňuje prečistiť trikrát väčšie množstvo vody a poskytuje kvalitnejší proces čistenia. Zníži sa tým environmentálna záťaž životného prostredia a najmä rieky Hornád. „ Zatiaľ sme nezaznamenali žiadne zmeny, ani sme nemali nič hlásené ohľadom znečistenia. Hneď na jar začíname do zarybňovaním a celý úsek budeme naďalej pozorovať,“ hovorí Ivan Bežila.
Nová ČOV má predpokladanú životnosť tridsať rokov. Nasledujúcich dvanásť mesiacov bude v skúšobnej prevádzke.
Foto: www.chemkostav.eu
