Mladí reportéri pre životné prostredie

Pomerne veľké množstvo ľudí je stále presvedčených, že vytriedený odpad končí na jednej kope na skládke alebo v spaľovni. Tento fakt potvrdila aj anketa o odpadoch, ktorú realizoval tím mladých reportérov zo ZŠ K. Kuffnera v Sládkovičove a vyplnilo ju viac než 200 respondentov. Je toto tvrdenie naozaj pravdivé? Alebo je to len obyčajný mýtus? Konečnú odpoveď poskytli Technické služby Sládkovičovo. 

Muž z Bratislavy stredného veku sa v dotazníku vyjadril, že podľa neho je v triedení veľmi veľa pravidiel a výnimiek. Myslí si, že v Bratislave ide všetko do spaľovne, vrátane vytriedených plastov, preto v separovanom zbere nevidí veľmi zmysel. Ďalšia respondentka, ktorá býva v rodinnom dome na dedine, zase tvrdí, že firma, ktorá je zodpovedná za triedený zber v ich obci, poňala separáciu ako biznis. Stalo sa jej totiž, že z vreca s plastmi prevzali od nej len PET fľaše, zvyšok plastu hodil pracovník do kontajnera s komunálnym odpadom.  

Čo hovoria odborníci 

To, že sa triedený odpad nahádže na jedno miesto, ako si viacerí myslia, by sa nemalo stávať, no odborníci sa už stretli so situáciami, kedy sa to stať môže.

Podľa Kataríny Kretter z ENVI-PAK sa po roztriedení už komodity nemiešajú. „Za každú uloženú tonu odpadu sa na skládkach platí, preto nemá nikto záujem zosypávať odpady spolu,“ uviedla. Zberné autá sú prispôsobené tak, aby odviezli každú komoditu zvlášť a vytriedený odpad odvážajú na triediacu linku. „Na Slovensku je dostatok spracovateľov, ktorí vytriedený odpad ďalej spracúvajú na druhotné suroviny. Pokiaľ je však obsah kontajnera s triedeným odpadom veľmi znečistený, nie je možné ho naložiť na zvozové vozidlo spolu s ostatným triedeným odpadom – vtedy sa môže stať, že to hodia do komunálu a odvezú na skládku či do spaľovne,“ vysvetľuje odborníčka situáciu.

Podobnú situáciu nám taktiež opísal riaditeľ TS Sládkovičovo: „Ak sa stane, že je nádoba s plastmi veľmi špinavá, vyvezie sa až nasledujúci deň, spolu s komunálnym odpadom.", vtedy môže snaha s triedením vyjsť opäť nazmar.

Rovnako vyvrátil aj  mýtus, že triedený odpad ide aj tak všetok do spaľovne, prípadne na skládku: „Separovaný odpad sa po vytriedení prelisuje a putuje na ďalšie spracovanie - nejde ani do spaľovne, ani na skládku.”  Dagmar Vyskupová, odborná referentka oddelenia služieb zákazníkom vo firme OLO, však priznáva: „V  prípade, ak je triedený odpad veľmi znečistený, putuje na skládku, prípadne do spaľovne".

Kam putuje vytriedený odpad ďalej?

Viliam Brunner ml., riaditeľ Technických služieb v Sládkovičove, sa vyjadrili k otázke miery triedenia jednotlivých komodít. V meste sa triedi papier, no ak jeho hmotnosť dovŕši 24 ton, tak kamión odvezie celý náklad na Ukrajinu.  

Väčšina vytriedeného skla sa kvôli jeho výdrži dá recyklovať takmer donekonečna, na základe toho sa odváža do Poľska, kde sa ďalej spracováva.

Vyhodené, použité, prípadne nechcené šatstvo putuje do spoločnosti Humana. Odtiaľ ide oblečenie v najlepšom stave do second-hand obchodov, to opotrebovanejšie do krajín tretieho sveta a oblečenie v najhoršom stave sa pomelie a odvezie do cementární. Tam ho pridávajú do cementárenskej rotačnej pece na spaľovanie odpadov. Podľa Cementárne Ladce sa jedná o bezodpadovú, ekologickú, hygienickú, ekonomickú a hospodárnu likvidáciu odpadov so zníženou produkciou emisií.

Dotrieďovanie. Funguje to však v každom meste?

Vo väčších mestách sa už ručne triediť nemusí, fungujú u nich automatizované linky. Potvrdila to aj bratislavská recyklačná spoločnosť OLO.

Ak má občan pochybnosti ohľadne triedenia, môže dať odpad do triedeného zberu podľa väčšinovej zložky a následne bude dotriedený. Separovaný odpad sa triedi ďalej ručne na zbernom dvore pomocou pása, ako potvrdil Viliam Brunner.

Pracovníci na páse vytriedia aj plasty - zvlášť polyetylénové vrecká, obaly od chipsov, keksíkov, polystyrén, tvrdené plasty a PET fľaše sa triedia dokonca aj podľa farby. Všetky PET fľaše sa potom odvážajú do firmy General Plastic, ktorá vyrába na Slovensku horúco-prané PET vločky, predlisky a HDPE uzávery na PET fľaše.. 

Triediť sa oplatí

Obce majú veľký záujem na zvyšovaní miery triedenia, pretože za vytriedený odpad samosprávy nič neplatia. Ako uviedol Marek Brinzík, riaditeľ pre vzťahy s verejnosťou z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK, od roku 2016 sa zadefinovalo, čo by malo patriť do triedeného odpadu a čo nie. Určilo sa, že 100 percent manipulácie s triedenými zložkami prevzali tzv. výrobcovia, teda triedený zber je pre fyzickú osobu bezplatný. 

Takže v súčasnosti aj kartóny od vajec či rolky od toaletného papiera patria do triedeného zberu (v minulosti šli do komunálneho odpadu). Rovnako idú do triedeného zberu aj obaly z viacerých zložiek, napr. blistre z liekov (kombinácia hliník a plast) či listové obálky s plastovým okienkom.

Hoci každá obec môže mať vlastné pravidlá pre triedený zber, ktoré sú poväčšine uverejnené na stránke obce, triediť odpad má veľký zmysel nielen pre planétu, ale aj naše peňaženky.