3. Kvalita zdravia a života

Nežná mobilita v Trenčíne

Mesto Trenčín prešlo v poslednom období veľkými zmenami. Jednou z nich je aj nežná mobilita. Pribudli cyklochodníky, elektrické kolobežky, posilnila sa MHD.

Meno autora/autorov: 
Nina Justusová
Vek autora/autorov: 
12
Škola: 
ZŠ Mládežnícka Púchov

Elektrická kolobežka ako rýchly dopravný prostriedok

Elektrické kolobežky - ekologický dopravný prostriedok, ktorý umožňuje ľuďom prevážať sa bez námahy či už do práce alebo na nákupy. Ľudia začali využívať cestičky pre cyklistov, ktoré pre nich Mesto Trenčín vybudovalo.

 

Meno autora/autorov: 
Nina Justusová
Vek autora/autorov: 
12
Škola: 
ZŠ Mládežníca v Púchove

Čerešňový sad ožíva

Čerešňový sad, v ktorom boli najskôr len čerešne, ostal na dlhú dobu takmer bez čerešní. Vďaka dobrovoľnej iniciatíve Čerešňák dochádza postupne k výsadbe čerešní a obnove sadu. Nový turistický vláčik sem od júna priváža veľa návštevníkov.

Meno autora/autorov: 
Andrea Takácsová
Vek autora/autorov: 
14
Škola: 
ZŠ K. Kuffnera Sládkovičovo

Vršatec obliehaný turistami na štyroch kolesách

Pandémia koronavírusu zaplavila prírodu turistami, ktorí majú záujem odviezť sa autom čo najďalej, až na okraj chránenej oblasti. Miestna cesta v srdci Bielych Karpát, priamo pod povestným hradom Vršatec, sa počas víkendov pravidelne mení na preplnené parkovisko, ako vystrihnuté z rušného centra veľkomesta.
 
Ľudia “vďaka” Covidu objavili krásy pobytu v prírode, ale je potrebné upozorňovať ich, aby sa správali podľa pravidiel ochrany prírody aj podľa základných pravidiel slušnosti, ako na návšteve. Problémom s parkovaním v cenných prírodných územiach by tiež pomohlo dobudovanie cyklotrás, zavedenie víkendových turistických autobusov a odsunutie parkovacích miest ďaleji od hraníc CHKO. 
Nebývalý záujem o pobyt v prírode v dôsledku COVID-19 priniesol negatívne dopady aj pri bráne do CHKO Biele Karpaty.
Meno autora/autorov: 
Ľudmila Slivová a Michal Mazánik

Tradičné hospodárenie nevonia každému

Na poľnohospodárskom dvore sa pestuje deväť druhov rastlinných plodín za účelom produkcie objemových krmív. Ich kvalitu obdivujú aj iní poľnohospodári. Práve preto nazýva predseda družstva Ján Kopšo maštaľný hnoj i „živou vodou“, ktorá do pôdy navracia živiny, čím zabraňuje degenerácii pôdy. Tá sa pre poľnohospodárov stáva stále väčším problémom.

Obyvatelia obce Mikušovce sa však pri vyvážaní živočíšneho hnoja na pole často sťažujú na zápach. Neuvedomujú si pri tom však, že hnoj zabezpečuje kvalitu výživy zvierat a tým aj mlieka, z ktorého sa v susednom Červenom Kameni vyrábajú chutné syry.

Ján Kopšo preto odkazuje všetkým, ktorí majú s hnojom problém: "Buďte radi, kým to smrdí. Keď prestane, za pár rokov nebudete mať čo jesť."

Poľnohospodárske družstvo Vršatec v Mikušovciach hnojí svoje rastlinné plodiny pre potreby živočíšnej výroby vlastným maštaľným hnojom, čo ale obyvateľom prekáža.
Meno autora/autorov: 
Ľudmila Slivová, Michal Mazánik

V Bolešove a Košeci našli recept na minimalizáciu odpadu

Slovenské domácnosti produkujú stále viac odpadu, a to aj napriek triedeniu. Obrovskú záťaž spôsobujú jednorazové obaly a celkovo konzumný životný štýl. Kde sa budú tieto odpady ukladať potom, ako sa vyčerpá kapacita skládok?

Vložte fotografie
Meno autora/autorov: 
Krisztina Kocsis, Mária Jánošíková, Michal Mazánik
Veková skupina: 
19-25
Škola: 
Bilingválne Gymnazium C. S. Lewisa, Střední škola Kostka