3. Kvalita zdravia a života

Odlesňovanie na vrchu Háj - estetická zmena alebo veľký zásah do lokálnej biodiverzity?

Na tomto úseku lesa bol pred ôsmimi rokmi vykonaný maloplošný clonný rub (vo výmere 2ha). Takéto výruby sú relatívne veľkou záťažou pre lesný ekosystém a zvieratá prichádzajú o svoj prirodzený biotop. Pôda stráca pevnosť a retenčnú schopnosť, čo zvyšuje riziko zosuvov pôdy a záplav. Pokiaľ nie je vyťažené drevo odstránené, hrozí premnoženie škodcov (napr. Ips typographus), ktoré môžu ohroziť okolité porasty. Na danom úseku lesa sa aktuálne vyskytuje prirodzené zmladenie, avšak k porastu ktorý bude plniť všetky funkcie lesa, má desaťročia. Výraznou pomocou by bola umelá obnova lesa, najmä výsadba stromov a individuálna ochrana týchto sadeníc alebo stavba oplotkov na ochranu zmladenia, aj prirodzeného.

Okolie vŕšku Háj pri Dubnici nad Váhom sa mení.

Meno autora/autorov: 
Michal Daniš

Domaniža a jej revolučný prístup k separovaniu plienok

Obec Domaniža ako jediná na Slovensku separuje plienky, čím pomáha domácnostiam s malými deťmi a seniorom znižovať náklady na odpad. Dva roky od zavedenia tohto systému množstvo vytriedených plienok neustále rastie a minulý rok presiahlo desať ton. Oplatí sa obci táto aktivita?

Vložte fotografie
Meno autora/autorov: 
Šimon Dobeš
Veková skupina: 
19-25
Škola: 
Akadémia umení v Banskej Bystrici

A čo na to lesy?

Počas turistiky v CHKO Biele Karpaty ma zaujal pohľad na les, ktorý svojou rozmanitosťou a rôznymi farbami stromov vyjadroval jedinečnú biodiverzitu. Tento obraz však zároveň pripomína dnešnú realitu, keď stále častejšie pozorujeme výruby lesov a zánik ich prirodzenej rozmanitosti.

Pri prechádzke CHKO Biele Karpaty možno vnímať rozmanitosť prírody na vlastné oči.

Meno autora/autorov: 
Jakub Sadloň

Musíme ich umývať?

Umývanie téglikov z jogurtu znižuje znečistenie recyklačného materiálu a zlepšuje kvalitu recyklácie. Je ale dobré, ak ich umývame čistou vodou? 

Meno autora/autorov: 
Roland Rostás

Z prírody naspäť domov

V prírode mu bolo lepšie! Ľudia hľadajú v lese to, čo na sídlisku nemajú. Mesto, so všetkými svojimi betónovými budovami a ruchom, predstavuje niečo, čo mnohým z nás nevyhovuje. Naše srdcia často túžia po tichu lesa, po slobode, ktorú príroda ponúka.

Meno autora/autorov: 
Jakub Hatina

Zberný dvor je blízko

Nesprávne vyhodený odpad vedľa stojísk v Novej Dubnici ukazuje, že nie všetci pristupujú k separácii zodpovedne, napriek možnosti triedenia a existencii zberných dvorov. Takýto neporiadok nielen znižuje estetiku okolia, ale aj ohrozuje životné prostredie a zdravie. Nadrozmerný odpad, ako nábytok či elektrospotrebiče, patrí na zberný dvor alebo do na to určených kontajnerov a vyžaduje si špeciálne nakladanie. Tento problém ukazuje na neustálu potrebu edukácie a lepšieho prístupu k zberným miestam. Mestá by tiež mali obyvateľov motivovať k správnej likvidácii odpadu. Každý z nás nesie zodpovednosť za čistotu a udržateľnosť prostredia vo svojom okolí. 

Zberný dvor sa nachádza skoro v každom meste či obci, ľudia však naďalej vyhadzujú nadrozmerný odpad ku kontajnerovým stojiskám.

Meno autora/autorov: 
Samuel Nacík a Adélka Václavová

Tu bol potok

Potok v Novej Dubnici, kedysi významný prvok miestnej prírody, dnes vyschol v dôsledku sucha a klimatických zmien.  Zdá sa, že aj malé vodné toky sú ohrozené, čo má negatívny vplyv na celý ekosystém a biodiverzitu. Budúcnosť tohto vodného toku je neistá – či už kvôli ďalšiemu poklesu hladiny podzemných vôd, alebo kvôli nedostatku zrážok v nasledujúcich mesiacoch. Zároveň to vyvoláva obavy o ekologický stav miestneho prostredia a o to, ako sa môžu takéto zmeny dotknúť miestnej fauny a flóry. Obnova závisí od lepšej ochrany vodných zdrojov a ekologických opatrení. Je čas prehodnotiť hospodárenie s vodou, aby sme zabránili podobným problémom v budúcnosti. 

 

 

V Novej Dubnici je iba jeden malý vodný tok, ktorého budúcnosť je však neistá. Začiatok roka bez dažďa či snehu zapríčinil, že potok vyschol.

Meno autora/autorov: 
Adéla Václavová

Z betónu do zelene

V Trnave sa betónový most, ktorý kedysi nezdobili žiadne rastliny, stal symbolom environmentálneho úsilia mesta. Mesto sa rozhodlo zasadiť zeleň priamo na tento most, čím sa pokúsilo o zlepšenie estetiky a podporu biodiverzity v urbanizovanom prostredí. Tento krok nie je len o zlepšení vzhľadu, ale aj o vyrovnávaní negatívnych dopadov mestského rozvoja. Zeleň na moste prináša nielen vizuálnu hodnotu, ale aj podporu pre prírodné ekosystémy. Trnava tak ukazuje, že aj malými zásahmi v mestskom prostredí je možné vytvoriť priestor pre prírodu.

Betónový most v Trnave, ktorý bol kedysi úplne bez zelene, je dnes vďaka renovácií takmer celý porastený rastlinami.

Meno autora/autorov: 
Viktória Danišová

Príroda pozná odpoveď, my ju musíme objaviť

V Európe každoročne predčasne zomrie približne 300 000 ľudí v dôsledku znečistenia ovzdušia.

Vložte fotografie
Meno autora/autorov: 
Timotej Taliga, Martin Vaško, Diana Stránska, Simona Gerhátová, Natália Pospiš, Monika Ihringová,
Veková skupina: 
11-14
Škola: 
CZŠ Narnia Bratislava

Sáčkomat v akcii a čipy na smetných nádobách

Samospráva Považskej Bystrice hľadá spôsoby, ako motivovať svojich občanov k lepšiemu triedeniu odpadov. Prispieť by k tomu mali aj dve novinky - množstvový zber odpadu a možnosť využiť sáčkomat. 

Sáčky na bio odpad priamo pred úradom 

Vložte fotografie
Meno autora/autorov: 
Terézia Kocianová, Anna Šujaková, Aneta Šuplíková
Veková skupina: 
11-14
Škola: 
ZŠ sv. Augustína, Považská Bystrica