Pravda, ktorá sa nenosí

Slováci každoročne nakúpia 67 000 ton nového textilu. Z tohto množstva šatstva skončí viac než 80% na skládke odpadu.

Slováci každoročne nakúpia 67 000 ton nového textilu. Z tohto množstva šatstva skončí viac než 80% na skládke odpadu.

Reportážny kontext/riešenie problému:

Dôsledkom dovážania oblečenia z chudobných krajín, kde ho šičky zhotovia za minimálnu mzdu pochádza z módneho priemyslu až 10% celkových emisií. Materiál, z ktorého je oblečenie vyrábané je nekvalitný a toxický. Jeho farbenie zapríčiňuje až 20% celkového znečistenia vôd, čím je i dôsledok nedostatku pitnej vody v krajinách, kde tieto textilné fabriky sídlia. Otváraním stále nových fast- fashion predajní, prichádzajú udržateľné lokálne prevádzky o potenciálnych zákazníkov a krachujú. Práve zákazníci si musia uvedomiť, akú hodnotu má oblečenie a svoju silu spotrebiteľa pri ochrane životného prostredia.

 

Meno autora/autorov

Chiara Repaská, Ľudmila Slivová

Veková skupina

15-18

Škola

Bilingválna sekcia Spojenej školy Dominika Tatarku v Poprade 4666/7, Gymnázium Spojenej školy Dominika Tatarku v Poprade 4666/7

Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:

  • 3. Kvalita zdravia a života
  • 6. Čistá voda a hygiena
  • 8. Dôstojná práca a ekonomický rast
  • 12. Zodpovedná spotreba a výroba

Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:

Toxickými chemikáliami používanými pri výrobe a farbení textilu ohrozuje fast feshion nielen životné prostredie, no i zdravie pracovníčiek v textilných fabrikách, ktoré pracujú v neľudských podmienkach za minimálnu mzdu.