Škandinávia, Škandinávia...Toľko ospevovaná oblasť. A už som aj zistila prečo. V januári tohto roku som mala možnosť a česť zúčastniť sa medzinárodného workshopu mladých reportérov vo švédskom Stockholme.
Dlhé čakanie na túto odmenu sa napokon oplatilo. Osem mladých reportérov zo Slovenska, ktorí netrpezlivo prečkávali let. Konečne bol ten deň D, na ktorý sme všetci čakali. Privítal nás pohľad na zasneženú krajinu. Keď sme pristáli, v každom oku sa leskla iskra vzrušenia. Organizátori nám prichystali bohatý program, vďaka ktorému sme sa ani chvíľku nenudili. Anna, hlavná organizátorka, nás milo privítala a oznámila program na nasledujúce dni. Absolvovali sme aj pár motivačných prednášok. Mary z firmy Sörab nám niečo povedala o „švédskej“ produkcii odpadu, Caroline predstavila, ako funguje magazín Camino...
Zaujímavou časťou bolo rozdelenie do tímov, ako si každý hľadal tú svoju skupinku. Keď sme sa už našli, prečítali sme si naše zadanie a dohodli sa, ako ho splníme. Poobede nás čakali workshopy, na ktorých sme si zdokonaľovali naše zručnosti v písaní článkov, robení videí či fotografovaní. Nadobudli sme teoretické vedomosti, ktoré sme si hneď aj prakticky vyskúšali. Bolo zaujímavé sledovať reakcie, či už pozitívne alebo nie, keď ste sa pýtali ľudí v uliciach, či ich môžete odfotiť.
Ostalo nám aj kúsok voľného času, ktorý sme využili na prehliadku mesta a návštevu pamiatok. Stockholm je ozaj krásne mesto. Prechádzky popri vode, vysvietené historické budovy, prístavy ... Vidieť výmenu stráži pri paláci, starovekú radnicu, múzeum fotografií, veľa historických kostolov či múzeí alebo najznámejšie dva vysoké, farebné domy v uliciach Stockholmu je super zážitok. A čo sa týka mesta po enviro stránke - ulice boli v centre čisté, koše na triedený zber na každom kroku. V reštaurácii pred vami stála sklenená fľaša s vodou a mliekom. To sa u nás na Slovensku často nevidí. Samozrejme, každé mesto má aj svoju temnejšiu stránku. Ďalej od centra to už nebolo všetko tak dokonalé, ale myslím, že ide hlavne o myslenie ľudí. Zaoberajú sa touto problematikou a poskytujú riešenia, naopak na Slovensku je to málo propagované a tak sa to nedostáva do povedomia ľudí.
Na ďalší deň sme sa pustili do plnenie našej misie. Rozdelení na skupinky sme sa vydali do stockholmských ulíc so zápisníkmi v ruke. Navštívili sme pár obchodov, v ktorých sme hľadali „ECO label“ na oblečení, pýtali sa zákazníkov či takéto veci nakupujú a predavačov, či vedia o tom niečo viac. Vyskúšali sme svoje schopnosti komunikácie v angličtine, vďaka ktorým sme si užili aj vtipné chvíle.
Svoje pozorovania sme ako tím dali dokopy a spracovali do článku. Hodili k tomu pár fotiek a po náročnom a „urozprávanom“ dni vydýchli. Všetko to malo svoje čaro. Pestré kultúrne a národnostné zloženie... Každá skupinka hovorila svojim jazykom, bola oblečená vo svojom štýle...A spolupráca v týchto tímoch bola naozaj obohacujúca. Asi by som sa inak nedala do reči s Kazachstancami, Francúzmi či Kanaďanmi. Pracovali sme súdržne, ako by sme už boli starí známi. Pohľad na všetky pracujúce skupiny bol plný nadšenia a obdivu. Vládla tam radostná atmosféra a z každej skupiny sa ozývala lámaná angličtina a smiech.
Posledný deň bol pre nás pripravený výlet do skanzenu, kde sme trochu spoznali históriu starých Švédov, videli soby, losy či iné netypické zvieratá pre našu oblasť. Večer nás už čakali postavené postery s prácou každej skupiny, ktorú sme krátko odprezentovali. Tak, už len posledná skvelá večera a bodku za našim výletom tvorila „Goodbye party“.
Posledná večerná prechádzka Stockholmom a môžeme sa zbaliť na cestu domov. Ťažké ranné vstávanie nám pomohla prekonať myšlienka, že na nás čakajú úžasné raňajky, na ktoré sa každý tešil už od večere. Poslednýkrát sme nastúpili do hotelového výťahu. Dopravili sme sa na letisko a so smutnými očami čakali na náš let.
Tak, už len posledný pohľad na Stockholm a už sme opäť boli v oblakoch...
Chcem poďakovať všetkým organizátorom za túto perfektnú príležitosť, ktorú poskytli mladým reportérom aby sa stretli všetci spolu a povzbudili sa v ďalšej enviro-novinárskej práci. Som veľmi rada, že som mohla byť na takomto perfektnom podujatí. Spoznala som veľa skvelých ľudí, na ktorých budem ešte dlho spomínať. Teraz nám neostáva nič iné, len spomienky, a dúfať, že tieto spomienky si o rok obnovíme!
Autorka: Aďka Henčeková, 15 r., ZŠ. Ing. O. Kožucha, Spišská Nová Ves
