Zhruba tretinu komunálneho odpadu vyprodukovaného na Slovensku (230 kg ročne na obyvateľa) tvorí bioodpad, ktorý sa skladá najmä z pokosenej trávy zo záhrad, lístia, a ovocných a zeleninových odpadov. Prečo bioodpad nepatrí do zmesového odpadu a ako ho vieme v domácnosti efektívne využiť?
S bioodpadom má skúsenosti každá domácnosť. „Biologicky rozložiteľný odpad tvorí až polovicu odpadu, ktorý vzniká v domácnosti a význam jeho kompostovania je mimoriadny práve kvôli jeho množstvu,“ hovorí Katarína Kretter z OZV ENVI-PAK.
Vyhodením týchto biologických zložiek do zmiešaného odpadu dochádza k absencii organickej hmoty v pôde. To spôsobuje eróziu pôdy, eutrofizáciu vôd a vysychanie/povodne v krajine. Hnitím na skládke produkuje bioodpad skládkové plyny a uvoľňuje vodu, ktorá zo skládky vyteká ako toxický výluh. Naopak kompostovaním dokážeme bioodpad efektívne a ekologicky spracovať na kvalitné hnojivo bohaté na minerály a živiny potrebné pre úrodnú pôdu.
Ďalšou možnosťou je bioodpad zbierať do hnedých zberných nádob na to určených. Po naplnení nádoby sa odpad sprostredkovateľom odvezie a spracuje na bioplyn, ktorý je ekologickejšou alternatívou toho zemného. V rámci cieľov v oblasti triedenia a recyklácie odpadov vydalo ministerstvo životného prostredia novelu, podľa ktorej majú mestá a obce najneskôr do konca júna tohto roku povinnosť zabezpečiť triedenie bioodpadu pre všetkých svojich občanov.
Čo (ne)patrí do bioodpadu
Do kompostera a hnedých nádob na zber organického odpadu patria zvyšky ovocia a zeleniny, vaječné škrupiny, zvyšky kávy a čaju, ako aj zvyšky rastlín, listy, piliny a nadrobno naštiepané konáre. Nie sú vhodné časti napadnuté chorobami, zvyšky mäsa, olej, pečivo, mliečne výrobky alebo zvieracie exkrementy. Je dobré mať na pamäti, že čím sú kúsky menšie, tým bude proces kompostovania rýchlejší.
Kompostovanie v záhrade
Kompostovanie v záhrade je najvhodnejší spôsob recyklácie biologických odpadov, ktoré vznikajú v záhradách a domácnostiach v rodinných domoch. Predpokladané množstvo vyprodukovaného biologického odpadu ovplyvňuje typ a veľkosť potrebného kompostera. Môžete si ho kúpiť už hotový alebo sami vyrobiť z materiálov ako drevo, plech, betón či tehly. Dôležité sú vetracie otvory kvôli neustálemu prístupu vzduchu. Najvhodnejším miestom na umiestnenie kompostera je tieň alebo polotieň, aby kompost nevysychal. V horúcich dňoch je dobré kompost polievať. Keď je ale naopak príliš vlhký, dodajte suchý materiál.
Dá sa kompostovať aj v byte?
Bytový komposter je ideálny na výrobu kompostu pre bytové rastliny. Dizajnové dobre odvetrané kompostery nezapáchajú. Celoročne je vhodné umiestniť komposter na miesto s teplotou okolo 15 – 20 ºC. Obľúbené sú vermikompostery, v ktorých kuchynský odpad rozkladajú dážďovky. Tie si vyžadujú minimálnu starostlivosť (bez potravy vydržia okolo 1 mesiaca). Ich exkrementy obsahujú voľné aminokyseliny a hormóny, ktoré vysoko podporujú rast rastlín. Vernikompostery obsahujú minimálne dve nádoby. Vrchnú s dierkovaným dnom s podstielkou pre dážďovky z kuchynského odpadu, listov a podobne. Do spodnej nádoby sa vylučuje prebytočná voda, tzv. dážďovkový čaj. Ten slúži ako to najlepšie tekuté hnojivo.
„S kompostovaním je to trochu ako s pečením vlastného chleba. Kompost i chlieb sa dajú kúpiť relatívne lacno v obchode. Napriek tomu mnoho ľudí pečie vlastný chlieb. A tomu sa ten kupovaný nikdy nevyrovná,“ hovorí Katarína Kretter. Potenciál bioodpadu je naozaj veľký, nízka je iba naša informovanosť o ňom. Dôležité je preto informovať svoje okolie o jeho výhodách a predovšetkým ísť príkladom.
Meno autora/autorov
Veková skupina
Škola
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 11. Udržateľné mestá a komunity
- 12. Zodpovedná spotreba a výroba
- 13. Ochrana klímy
Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:
Kompostovaním sa organické látky vrátia späť do pôdy a zamedzí sa vzniku odpadu, ktorý by na skládne hnitím produkoval skleníkové plyny.
