Cez územie TANAP-u sa 19. novembra 2004 prehnala víchrica, ktorá zničila časť národného parku. Mnohí veria, že za túto katastrofu môže len obyčajná náhoda, no aj podľa odborníkov príčina nie je zďaleka taká prostá. Ľudská ruka a rozhodnutie sa podpísali pod ďalšiu tragédiu.
V minulom storočí sa podobná tragédia stala na rovnakom území, ktoré bolo postihnuté aj v roku 2004. Na tejto ploche bola potom vysadená monokultúra smreku, čo podľa odborníkov nebola najlepšia možnosť. „Smreková monokultúra je nestabilná. Tieto stromy musia zomrieť. Vždy. Buď budú vyrúbané, vyvalené alebo zabité lykožrútmi,“ hovorí Erik Baláž, lesník a ochranca prírody.
Rovnakú chybu lesníci zopakovali aj v roku 2004. 95 % územia bolo zalesnené smrekmi a zvyšok ostal v rukách prírody. Územie Tichej a Kôprovej doliny bolo vyhlásené za bezzásahové. Po čase sa do tejto oblasti vrátili chránené zvieratá a rastliny. V porovnaní so znova zalesnenými územiami sa nedotknutá časť zregenerovala oveľa rýchlejšie.
Dnes sú domovom mnohých spevavcom, ako napríklad ďatľa trojprstého. Tento vták prebýva v mŕtvych a uschnutých dutinách stromov, čo je jeho jediné obydlie. Zanechaním polámaných stromov po kalamite sme tomuto druhu dali príležitosť na Slovensku zostať.
Podľa Baláža môžeme na vlastné oči vidieť, ako si vie príroda poradiť aj sama. Prečo teda stále máme potrebu do nej zasahovať? Ako dodal Richard Medal, ochranár: „Národný park treba nechať národným parkom.“
