Spotreba potravín na Slovensku je veľmi vysoká. Štatistiky ukazujú, že Slováci míňajú asi štvrtinu svojich spotrebných výdavkov práve na potraviny a nápoje. Otázne však zostáva, koľko potravín sa mení na odpad. Prieskumy ukazujú, že ľudia nie sú ľahostajní k tejto téme a majú snahu s jedlom šetriť.
Z jedální sa jedlo nevynáša
Verejnosť má mylnú predstavu o tom, ako sa nakladá s nevydaným jedlom v stravovacích zariadeniach. "Kuchárky to majú jednoduché. Večeru si donesú domov z práce," ozývajú sa mnohé hlasy. Mladí reportéri zistili, že zákon toto nepripúšťa. Jedlo, ktoré sa nevydá, je nutné dávať do nádoby, po ktorú si neskôr prídu firmy zabezpečujúce odvoz a likvidáciu biologického odpadu. Do tohto odpadu patria i zvyšky na tanieroch. Na prepálený olej je napríklad vymedzená špeciálna nádoba, pretože ten sa zvlášť recykluje a následne využije. Je škoda, že nie je povolené so zvyšným jedlom narábať inak, len ho vyhodiť. Miestni chovatelia by určite privítali možnosť odviezť aspoň časť jedla pre zvieratá. Tu však nastáva problém s hygienou a zdravím. Takéto zvyšky by museli byť kontrolované, či nie sú nejakým spôsobom škodlivé, alebo kontaminované.
Ako uviedla vedúca jednej zo školských jedální: "Najviac odpadu ostáva najmä v dňoch, kedy sa varia menej obľúbené jedlá. Snažíme sa obmedzovať i to neveľké množstvo odpadu tým, že prispôsobujeme jedálny lístok chuťovým pohárikom i tých najmaškrtnejších." Aj napriek tomu je potrebné, aby jedálny lístok obsahoval zdravé a chutné jedlá.
Plytvanie potravinami je problém
Malá anketa ukázala, že ľudí naozaj trápi táto problematika. Väčšina rodín chodieva na nákup raz do týždňa a snažia sa nakupovať len to, čo naozaj potrebujú. Avšak v každej rodine sa občas stane, že nejaký výrobok sa nestihne spotrebovať do dátumu na obale. V takom prípade záleží na druhu potraviny, ktorá preexpirovala a na čase, ktorý uplynul od dátumu spotreby. „Je jasné, že jogurt dva týždne po dátume spotreby si na raňajky asi nedáte, no trvanlivé potraviny, ako napríklad cestoviny alebo konzervované potraviny sa ešte dajú spotrebovať.“ Tieto a mnohé ďalšie odpovede našli reportéri pripísané k otázke, či ľudia spotrebujú tovar aj po dátume minimálnej trvanlivosti na obale. Osobný názor opýtaných na to, či doma plytvajú jedlom bol rôzny. Mnohí z nich si uvedomujú, že jedlom viac či menej plytvajú. Nakupujú ho zbytočne veľa a následne sa môže stať, že sa pokazí. Na druhej strane ak ľudia bývajú v dome, zvyšky jedla môžu pripadnúť domácim zvieratám, alebo ak sa to dá, na domácom kompostovisku.
Na záver treba dodať, že problematika plytvania jedlom trápi mnohých ľudí hlavne z ekonomického hľadiska. Šetrenie potravinami ušetrí i nemalé finančné prostriedky. Málokto si však uvedomuje, aký veľký je tento problém z hľadiska ekologického. Hnitím a kazením potravín nastáva zvýšená produkcia skleníkových plynov, čo prispieva ku globálnemu otepľovaniu.
