Život v maringotke prináša potešenie i strasti
Iveta sa stará na Véľkolelskom ostrove o kone. Autorka: Adriána Henčeková

Život v maringotke prináša potešenie i strasti


Iveta sa stará na Véľkolelskom ostrove o kone. Autorka: Adriána Henčeková

Dnes sa väčšina obyvateľstva sťahuje za prácou do veľkých miest, nájdu sa však ľudia, ktorí chcú bývať v harmónii s prírodou. To je prípad Ivety s Ivanom, ktorí našli svoje miesto na ostrove Veľký Lél na juhu Slovenska. Ten je ukážkou toho, ako to vyzerá, keď sa hospodári v krajine s rešpektom. Darí sa to vďaka projektom združenia BROZ, ktorí nadviazali na tradície v tejto lokalite. 

Iveta Osúchová je hipologička na tomto ostrove a tretí rok bývajú s kolegom Ivanom v útulnej maringotke. Pochvaľujú si, že každé ráno sa budia v prírode, blízko zvierat, najmä koní, o ktoré sa starajú. Vyžaduje si to skoré ranné vstávanie v každom ročnom období, nemusí však cestovať do práce. No tak ako na každej farme, aj tu robia problémy ľahkomyseľní ľudia. „Sú tu nekonečné problémy s ľuďmi, ktorí nerešpektujú zákazy kŕmenia a ničia výstražné tabule,“ hovorí o svojich ťažkostiach Iveta. 

Život v maringotke je veľmi špecifický. Priestor v ich domove je veľmi malý, a preto je miestami veľmi ťažké usporiadať osobné veci.  Napriek tomu však so svojím kolegom nezapreli vášeň pre zvieratá a žijú tu aj s dvoma psami. Obyvatelia maringotky to nepovažujú za veľký problém, keďže obaja tam chodia len prespať. Neodrádza ich ani to, že v období leta a jesene ich otravuje množstvo komárov a sršňov.

Je prekvapivé, koľko spotrebičov dokáže fungovať v maringotke bez elektriny. „Máme tu piecku na drevo, či plynovú chladničku a sporák. Voda je trochu komplikovaná, keďže si ju musíme nosiť v bandaskách,“ hovorí Iveta.  Jedinú vec, ktorú maringotka nemá je sprcha a toaleta. Ekologická farma, ktorá  sa snaží podporovať rozmanitosť druhov na ostrove, je však necelých 700 metrov od maringotky a umožňuje osadníkom využívať jej služby.

Kone a ich opatrovatelia majú na ostrove významnú úlohu. Iveta musí každý deň odnášať hnoj, jazdiť na koňoch, ošetrovať ich, či mať so začínajúcimi jazdcami cvičné hodiny. Vďaka spolupráci s Jazdeckým klubom Zlatý Hucul sa na ostrov doviezlo až 32 koní, väčšinou huculov. Toto plemeno koňa je výborné pre ich pokojnú povahu, ale aj odolnosť znášať všetky nepriazne počasia, ktoré sa na ostrove v priebehu roka vyskytujú. Pre tento ostrov sú typické časté záplavy. Vtedy má Iveta veľa práce, pretože musí všetky kone prehnať na družstvo, kde počas zimy sídlia kravy. Kone však majú množstvo úloh.  Snáď  ich najvýznamnejšia úloha na ostrove je spásanie trávy. Andrea Froncová, členka združenia BROZ, hovorí: „Diverzita prostredí, ktorú vytvoria zvieratá pri pastve, vie zvýšiť biodiverzitu organizmov v celom areáli Veľkolélskeho ostrova. Navyše zvieratá tam nechávajú organickú hmotu, ktorá vie biodiverzite tiež pomôcť.“ Kone, ale aj iné zvieratá žijúce na ostrove, ako kravy a somáre tak pomáhajú vracať ostrovu jeho minulú krásu a udržiavať rozmanitosť prostredia. Vďaka nim môžu na ostrove prežiť vzácne druhy, ako sú napríklad orliaky a unikátne druhy hmyzu.  

Iveta s Ivanom sú teda dôkazom toho, ako sa ľudia vedia aj dnes odtrhnúť od častokrát uponáhľaného života a nájsť pokoj v jednoduchej maringotke v lone prírody, ktorá sa aj vďaka ich pričineniu a pomoci koní neustále zveľaďuje. 

Meno autora/autorov: 
Aneta Štefančinová
Vek autora/autorov: 
17
Škola: 
GJAR Prešov