Na Spiši sa ochrana ovzdušia neberie na ľahkú váhu / Cena Greenpeace Adriáne Henčekovej za výrazné zapojenie v súťaži a najlepší článok v súťaži vôbec

Vložil/a admin dňa 20.04.2015

Skládky, hromady odpadu či preplnené odpadkové koše veru nelahodia ľudskému oku. Je tu však aj druhá strana. Odpad, ktorý nevidíme. Spišská Nová Ves, tak ako veľa iných miest, má stále znečisťované ovzdušie. Za posledné roky sa výrazne zmenilo. Firmy, priemysel, kotolne, doprava – to všetko sa na tom podieľa. „Rýchly nárast v počte áut spôsobuje veľké znečisťovanie ovzdušia. Lepšie však je, že už sa v domácnostiach kúri plynom,“ konštatuje obyvateľka Katarína Sopčáková.

„Najčastejšími znečisťujúcimi látkami vypúšťanými do ovzdušia v okrese Spišská Nová Ves sú tuhé znečisťujúce látky, oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý a organické látky, vyjadrené ako celkový organický uhlík. Tieto častice sú nebezpečné pre človeka, živé organizmy a tým aj celkovo pre naše životné prostredie,“ hovorí PhDr. Jana Šefčíková, odborný radca štátnej správy ochrany ovzdušia. Spôsobujú poškodzovanie ozónovej vrstvy Zeme, podieľajú sa na produkcii skleníkového efektu a zapríčiňujú zdravotné problémy.

Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia na Spiši patrí firma Embraco. Spoločnosť má sedem zdrojov znečisťovania, medzi ktoré patrí kotolňa, tavenie neželezných kovov. V snahe znížiť záťaž na životné prostredie využívajú najnovšie certifikované technológie, ktoré im v tom pomáhajú. Sú držiteľmi medzinárodného certifikátu ISO, ktorý definuje záruku správnych hľadísk pre environmentálny manažment.

Poplatky sú nevyhnutnosťou

Povinnosťou firiem znečisťujúcich ovzdušie je uhrádzať platby. „Každý prevádzkovateľ je v zmysle zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia povinný každoročne do 15. februára predložiť na okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie údaje o množstvách a druhoch znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynulý rok, údaje o dodržaní určených emisných limitov a výpočet ročného poplatku,“ informuje Jana Šefčíková.

Postup výpočtu platby pre stredné a veľké zdroje znečisťovania je odlišný. Všeobecne sa udávajú poplatky za jednu tonu. Najviac firma zaplatí, ak produkcia tuhých znečisťujúcich látok je najvyššia. Ide o 165 eur za jednu tonu ročne. Za tonu oxidu siričitého zaplatia 66 eur. Poplatky sa v okrese Spišskej Novej Vsi pre firmy a závody môžu vyšplhať až na 14000 eur. Za prevádzkovanie malých firiem či kotolní ročný poplatok predstavuje približne 80 eur. V súvislosti s poplatkami za znečisťovanie ovzdušia za uplynulý rok spoločnosť Kovohuty, a.s., Krompachy vyhradila zo svojich finančných prostriedkov najväčšiu čiastku.

Na hodnotenie kvality ovzdušia a zisťovanie úrovne jeho znečistenia sa používajú metódy merania, výpočtu, predpovedania alebo odhadovania, ktoré vykonáva poverená organizácia. Potom navrhuje na základe hodnotenia kvality vymedzenie oblastí vyžadujúcich si osobitnú ochranu.

Životné prostredie na prvom mieste

Jana Šefčíková doplnila „Na zníženie emisií v oblastiach riadenia kvality ovzdušia, medzi ktoré patrí v okrese Spišská Nová Ves mesto Krompachy, sa vypracováva program. Určuje opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia. Projekt vytvára, uskutočňuje verejné prerokovanie, vydáva a zverejňuje Okresný úrad v sídle kraja Košice. Následne realizáciu vydaného programu sleduje, zabezpečuje, vyhodnocuje a v prípade potreby aktualizuje.“

Spoločnosť Kovohuty, a.s. „považuje za nevyhnutnosť ochraňovať životné prostredie. Vypovedajú o tom aj neustále investície do prevencie znečisťovania ovzdušia,“ píše sa na oficiálnej stránke závodu www.kovohuty.sk.

Firmy, ktoré svojou činnosťou znečisťujú ovzdušie sa snažia, aby sa množstvá nebezpečných látok znižovali. Tento problém čiastočne rieši aj zeleň v meste. Projekt Zelená stromom pomáha pri realizácií výsadby drevín. Dostáva sa do povedomia študentov a žiakov prostredníctvom prezentácií a plagátov.

Postup vpred aj vzad

Veľkým pokrokom v súčasnosti pre spomenuté mesto je, že prešlo celkovou plynofikáciou. „Kotolne na tuhé palivá, hlavne uhlie a koks, prešli modernizáciou a dnes už všetky spaľujú zemný plyn. V blízkosti môjho bydliska boli zrušené niektoré prevádzky, ktoré výrazne znečisťovali ovzdušie v meste a znepríjemňovali bežný život obyvateľom svojím zápachom a hlavne popolčekom, čo spôsobilo problémy pri vetraní,“ vyjadril sa obyvateľ Emil Henček.

Problém je však aj v tom, že ľudia nelegálne na jar vypaľujú trávu, pália v záhradách pneumatiky a rôzny odpad, ktorý už nepotrebujú. To spôsobuje zápach, uvoľňujú sa toxíny, a to napríklad oxid uhoľnatý, čpavok a dechtové látky nebezpečné pre ovzdušie a ľudí. Riešenie tohto problému je jednoduché. Dvakrát ročne na jar a v jeseni sú na vybraných miestach zabezpečené veľkokapacitné kontajnery určené práve na takýto odpad. V inom čase môžu obyvatelia využívať zberný dvor. „Z biologického odpadu si môžu ľudia urobiť „kompostovisko“, čiže to zužitkujú. Keď vypaľujú trávu, ničia tým spoločenstvá prvých jarných živočíchov a taktiež častým prípadom sú nekontrolované požiare. Naopak, plastové fľaše a rôzne umelé hmoty sa dajú separovať. Teraz už na každom kroku nájdeme kontajnery určené na tento odpad. Keď ich pálime, vznikajú jedovaté nebezpečné plyny, či už pre zdravie človeka, ale aj organizmov. Nerozumiem, prečo to ľudia stále robia,“ povedal pracovník Správy Národného parku Slovenský raj František Divok.

Látky znečisťujúce ovzdušie majú nepriaznivé následky pre životné prostredie. Nie je to však len lokálny problém, ale ovplyvňujú aj globálne život na zemi. „Myslím si, že stále to nie je ideálny stav. Na druhej strane znečisteniu sa celkom nemôžeme vyhnúť, keďže priemysel je tiež súčasťou nášho života,“ uzavrela Jana Šefčíková.