Keďže neohľaduplnosť niektorých ľudí voči našej prírode je neprehliadnuteľná, niekoľko dobrovoľníkov z našej triedy spolu s pani profesorkou Zenkovou sa rozhodlo začiatkom novembra ísť vyriešiť aspoň čiastočne tento problém. Za cieľ sme si dali vyčistiť lúku v blízkosti rieky Váh v areáli Zelená Voda.
Zelená voda je obľúbené miesto na relax i športovanie a už v lete sme pozorovali nárast odpadu na tomto mieste. Po príchode sme si zobrali igelitové vrecia, navliekli rukavice a dali sa do roboty. V tejto oblasti sa našlo mnoho plastových a sklenených fliaš, špinavého oblečenia, plastových obalov, vlhčených utierok a iného odpadu.
Počas upratovania naša malá skupinka našla aj nelegálne vytvorenú skládku odpadu. Na tomto mieste sme sa zdržali len krátko, ale podarilo sa nám nazbierať okolo dvanásť plných igelitových vriec.
So svojou prácou sme boli spokojní a boli sme radi, že sa nám podarilo aspoň trošku skultúrniť toto pekné miesto. Keby sme boli viacej pozorní k našej prírode, mohlo by sa nám to niekoľkonásobne vrátiť.
Chcela by som vyjadriť vďaku aj svojím spolužiakom. Lucii, Veronike a Vladimírovi za ich pomoc. Lucia sa sama vyjadrila: “Je veľmi smutné, že ľudia si nevedia vážiť prírodu a okolie, v ktorom žijú. Som zvedavá, ako dlho to tu vydrží vyčistené.”
Po štyroch mesiacoch, sme sa spolu s Veronikou znovu vydali naspäť na to isté miesto skontrolovať situáciu. Dúfali sme, že počas zimných mesiacov sa nechodí opekať a prechádzať na takéto miesta, tak tu nebude veľa odpadkov. Na mieste sme boli však prekvapené. Znova tam bolo mnoho odpadu. Pod stromami, medzi kríkmi, na stromoch, zahrabané v zemi. Mali sme len niekoľko igelitových tašiek k dispozícii, ale aj tak sme poupratovali čo sme mohli. Menej ako po pol hodine sme mali štyri plné igelitové tašky.
Najviac sme boli prekvapené zo štyroch vriec plných odpadkov a káblov, ktoré sme tam našli hneď pri príchode. Mysleli sme si, že tam už niekto bol a upratal za nás. Potom sme zistili, že to tam s najväčšou pravdepodobnosťou niekto vyviezol. Vrecia sme neboli schopné sami odniesť, pretože boli vysoké asi meter a plné rôzneho haraburdia. “Je smutné sa pozerať, ako si sami ničíme také krásne miesta ako je okolie Váhu, ” skonštatovala Veronika a mne nezostalo nič iné, len s ňou súhlasiť.
Naďalej budeme určite monitorovať toto územie, komunikovať a zisťovať u kompetentných, ako budú postupovať v tomto prípade.
Autor: Ivana Behúlová, Slovakia, GMRŠ, Nové Mesto nad Váhom
Publikované na www.litterless.webnode.sk a v mesiaci apríl bude publikované v školskom časopise.
