V prírode ľudia častokrát narazia na zvieratá, ktoré zdanlivo potrebujú pomoc. Naozaj ju však potrebujú? Kedy je pomoc nevyhnutná a ako máme postupovať?
Väčšine z nás sa určite už raz stalo, že našiel zviera, ktoré potrebovalo pomoc. Dbajme však na to, ako pomáhame.
Ako pomôcť?
„Jedincom, ktorých správanie je nejakým spôsobom podozrivé alebo nezvyčajné, sa v žiadnom prípade nesnažíme pomôcť tak, že si ich zoberieme domov a staráme sa o ne tam. Naša neodborná starostlivosť môže byť viac na škodu ako na úžitok. Ponechanie si nájdeného zvieraťa sa považuje za trestný čin“, povedala Zuzana Mihalovová, vedúca úseku vtákov a primátov a zodpovedný pracovník za evidenciu zvierat.
Správnym riešením je kontaktovať chovné alebo rehabilitačné stanice, ktoré sú rozmiestnené po celom Slovensku. Zoznam takýchto zariadení je dostupný na www.zachrannestanice.sk. Na týchto miestach sú odborníci, ktorí im zabezpečia riadnu veterinárnu starostlivosť, primeranú ich zdravotnému stavu. Jedna z najväčších rehabilitačných staníc je súčasťou bojnickej zoo. Táto funguje od roku 1995.
Po uplynutí troch mesiacov sa zdravé jedince vypúšťajú späť do prírody. V prípade zlého zdravotného stavu alebo nevhodných klimatických podmienok zostávajú naďalej v zoo.
Jedna z mnohých
Hovorkyňa bojnickej zoologickej záhrady Simona Kubičková uviedla príklad úspešnej rehabilitácie. Do Bojníc sa dostala bobrica, ktorá sa liečila v bratislavskej zoo. Tam určili, že je slepá. Pri vstupnej prehliadke sa zistilo, že diagnóza bola určená zle. Bobrica mala len silný zápal spojiviek. Okrem boja s chorobou museli ošetrovatelia bojovať aj s časom, pretože bobria samica bola gravidná. Chceli, aby sa jej gravidita ukončila v prirodzenom prostredí. Keby sa tak stalo v zoo, tak by tu už bobria rodinka musela zostať. Nakoniec sa bobrica zdravá vrátila do Rusovského ramena a tam vrhla svoje potomstvo.
Tento príbeh je len jedným z mnohých prípadov s úspešným koncom, ktoré má na konte bojnická rehabilitačná stanica. K tomuto a mnohým iným zraneniam by vôbec nemuselo dôjsť, keby ľudia mysleli na následky svojho konania. V prípade rusovsej bobrice to bola práve ľudskou činnosťou znečistená voda, ktorá zapríčinila jej zdravotné ťažkosti.
Autorky: Daniela Bušová a Nikoleta Potočková, Gymnázium Milana Rastislava Štefánika, Nové Mesto nad Váhom
