Viac ako stovka mladých ľudí z oblasti enviro vzdelávania, žurnalistiky, občianskej sféry alebo aktivizmu sa stretla so spoločným cieľom -návzájom sa inšpirovať a podporovať vo svojich aktivitách. Symbolické mosty medzi sebou budovali na pražskom Mládežníckom kongrese environmentálnej výchovy od 13. do 17. marca, ktorý sa konal pod záštitou Strediska ekologickej výchovy SEVER. Nechýbali sme tam ani my, mladí reportéri.
Svoje aktivity mladí odprezentovali interaktívnou alebo hravou formou na poldennom veľtrhu. Stánok portugalských mladých reportérov prichodzích naučil v pár krokoch ako vytvoriť dobrú kampaňovú fotografiu. Základnými atribútmi je podľa ich slov jednoduchosť a jasný odkaz. V ďalšom stánku zase čakali zástupcovia rumunskej iniciatívy Romanii Pedaleaza, s ktorými sme viedli diskusiu o nežnej mobilite v našich mestách. Rumunských kolegov prekvapilo, že i napriek nedostatočnej cyklo infraštruktúre sa mestská cyklistika na Slovensku teší pomerne veľkému záujmu.
Utorňajší program odštartoval panelovou diskusiou, ktorej súčasťou bola aj členka našej slovenskej reportérskej výpravy, Aďka Henčeková, ktorá hovorila o svojej ceste v programe. Podľa jej slov svoju úlohu a miesto vníma práve v environmentálnej žurnalistike, prostredníctvom ktorej chce nielen zvyšovať povedomie o environmentálnych problémoch, ale rovnako chce prinášať tieto dôležité témy viac do verejnej diskusie.
Spoločne s vedúcim informačného centra Spojených národov v Prahe, Michalom Brožom sme diskutovali o súčasných globálnych výzvach. Nemohli sme opomenúť ani aktuálne prebiehajúci rusko-ukrajinský konflikt a jeho možné dôsledky. Z podnetnej diskusie vyplyvnulo, že vojna opäť odsunie tému životného prostredia do úzadia, spôsobí dlhodobé i trvalé škody na prírode, obnova zničenej krajiny bude pravdepodobne náročná nielen finančne, ale i energeticky. Na strane druhej, je možné, že prebiehajúci konflikt urýchli energetickú transformáciu Európy.
Súbežne s mládežníckym kongresom prebiehal 11. ročník Svetového kongresu environmentálnej výchovy, na ktorom sa zúčasnilo vyše štyristo ľudí z neziskového sektoru, z radov pedagógov či iných vzdelávateľov. V istom momente sa tieto kongresy prepojili a mladí prišli odovzdať svoj odkaz na veľký kongres. Zaznela potreba byť vypočutí, spolupodieľať sa na vyučovacom procese a výjsť z bežných koľají. Zhodli sme sa, že cesta je v spoločnom budovaní parnerstv a počúvaní potrieb oboch strán.
Celý kongres bol podnetný predovšetkým v uvedomení si, že každý z nás sa k téme ochrany životného prostredia stavia rozdielne. Jedni myslia viac lokálne a pracujú na zlepšovaní svojich komunít, druhých zase trápia o čosi viac globálne problémy, iní potrebujú ísť demonštrovať do ulíc. My sme si uvedomili jedno, a to, že cítime, že sme v našom programe na tom správnom mieste.
Tento kongres sa mohol konať aj vďaka finančnej podpore z projektu Erasmus plus.