Slovenský raj je krásne miesto, ale pozorný návštevník si všimne veci, ktoré do Národného parku nepatria. Jednou z mnohých sú okrem odpadkov aj grafity.
Tieto ,,ozdobné“ čmáranice často skazia vzhľad predtým peknej budovy. Ak sa dobre zapozeráte po okolí turistického chodníku, uvidíte počmárané chatky, lavičky alebo mosty.
Po našej prechádzke sme zistili, že problémom nie sú iba grafity. Sú to aj odpadky, preplnené koše, chodenie mimo trás či kúpanie sa v Hornáde. Podľa sprievodcu Františka Divoka, ľudia tu chcú po sebe nechať pamiatku.,,Bohužiaľ je to nešvár ktorý tu pretrváva možno už od stredoveku alebo aj od praveku. Jednoducho človek chce po sebe zanechať nejakú stopu. No nie je to vítané a nerobí to prírodu krajšou.“
Správanie návštevníkov v Národnom parku (NP) sa vďaka environmentálnej výchove rokmi zlepšuje. “Na každom rohu je informačná tabuľa s pokynmi, ako sa majú návštevníci správať ku zvieratám alebo na stúpačkách,“ dodal Divok.
Spravovať chodníky nie je lacné ani jednoduché. O ich údržbu sa starajú ich vlastníci (obce), ktorí do toho vkladajú nemalé finančné prostriedky. Riešením na zlepšenie daného stavu je spoplatnenie vstupu do národného parku. V susednom Poľsku vstupné prinieslo financie na opravy rebríkov, stúpačiek, reťazí a mostíkov. ,,Ak obec poškodený chodník neopraví, Správa NP môže takýto chodník dočasne uzatvoriť,“ upozornil Divok.
Toto však nie je jediný problém. Tým menej viditeľným je narúšanie životného teritória zvierat človekom. ,,Ak ľudia príliš navštevujú nejaké územie, tak spôsobujú vyrušovanie živočíchov, hlavne v období rozmnožovania. Situáciu zhoršuje fakt, že tieto chodníky sú verejnosti prístupné po celý rok.“
Aj keď ľudia tieto zvieratá vyrušujú, počas našej návštevy pri rieke sme spozorovali malého hnedého vtáčika s bielim bruškom. Z informačnej tabule sme sa dočítali, že to je zákonom chránený Vodniarik potočný.
