Keď sme sa v stredu večer stretli v Trenčíne na vlakovej stanici, nikdy by som nepovedal, že prežijem jeden z najkrajších zážitkov vo svojom živote.
Po noci v penzióne pod Trenčianskym hradom sme sa oddýchnutí vybrali na raňajky. Po nich nasledovala cesta na Viedenské letisko. Tam sme našli spôsob, ako „vybabrať“ so zamračeným počasím. Pred koncom letu sme mali možnosť vidieť západ slnka. Vtedy som si povedal – už sme na severe. Nečakal som ho okolo tretej hodiny popoludní.
Mesto nazývané aj „Benátky severu“ bolo síce veľmi pekné a vyspelé po všetkých stránkach, no márne som tu hľadal niečo typicky Švédske. Po kvíze o Švédsku, ktorý nám pripravil miestny komik, som vedel, že hľadať nemusím. Za jediné národné jedlo sa tu považujú zhnité ryby a okrem toho tu existujú len dve typické veci: zima a tma. Pre mňa to také hrozné nebolo, no mali ste vidieť Malťanov - konkrétne dospelého muža fňukajúceho ako malé decko, že ho štípu prsty.
Každý z nás bol zadelený do vopred určených „internacionálnych“ skupiniek a každá z nich mala nejaké poslanie. Úlohou našej skupinky bolo navštíviť miestny second hand a spraviť interview o tom, kedy a prečo vznikol a koľko ľudí second handy vo Švédsku využíva. Na tento účel nám ochotne poslúžili predavačky, ale aj zákazníci, ktorých sme sa pýtali na to, ako sú s nákupmi spokojní a akú k nim majú motiváciu. Táto aktivita sa mi páčila, no mám pocit, že tam bolo príliš málo roboty na také množstvo ľudí. Nabudúce očakávam, aby každý robil dokument sám.
Okrem obrovského množstva jedla z rôznych kuchýň sveta sme strávili aj mnoho krásnych chvíľ. Za zmienku stoja prechádzky po nádhernom meste, pohodové večery v našom 4* hoteli, práca v náhodne vytvorených skupinkách s účastníkmi z mnohých krajín sveta, návšteva Skanzenu, múzea fotografií a mnoho iných úžasných vecí. Som rád, že sa z nás Slovákov vytvorila taká dobrá partia a dúfam, že sa stretneme znova.
Workshop hodnotím ako výborný, ale jednu vec by som mu vytkol – necelých 5 dní je málo!
Autor: Marek Mihók
