Riaditeľka Zelenej školy: Skutočné hodnoty sa dajú vytvárať aj bez peňazí

<p>Peniaze nemusia byť prekážkou - jazierko si vybudovala škola svojpomocne. FOTO: ZŠ Vajanského Lučenec</p>
Vložil/a Zuzana Limova dňa 21.10.2011

Základná škola na Vajanského ulici v Lučenci by mohla byť inšpiráciou pre všetkých. Okrem prvého ročníka fungovania programu Zelená škola na Slovensku sa do neho zapájajú stále. Riaditeľka Ľudmila Lacová sa ochotne podelila o svoje námety, skúsenosti, tipy a rady pre správne fungovanie programua možno jeho „srdcovejšie“ vnímanie.

Odkiaľ ste sa dozvedeli o programe Zelená škola?
Na fóre pedagogiky v Bratislave prezentoval Richard Medal (jeden z iniciátorov programu na Slovensku – pozn. red.) prezentoval Zelenú školu, a to ma motivovalo, aby som našu školu prihlásila ako jej riaditeľka.

Čím vás Zelená škola oslovila? Prečo ste si vybrali práve tento projekt?
Oslovil ma novým vzťahom k prírode. Aby sme vychovávali deti k šetrnosti k prírode, aby si ju viac všímali, boli voči nej citlivejší. Aby svoje hodnoty, ktoré sú momentálne v spoločnosti, zamerali správnym smerom. Aby sme si vážili to, čo nám príroda dáva, boli k nej šetrní. Je to aj taká moja vlastná filozofia. Veľmi som preto privítala program, ktorým sme mohli motivovať aj ostatných zamestnancov, aj žiakov školy.

Ako reagovali žiaci, keď ste im oznámili, že škola sa zapojí do programu Zelená škola?
Myslím si, že v poriadku, pretože environmentálnu výchovu máme v učebných osnovách. Napĺňame ju, či sme v Zelenej škole, alebo nie. Nevyučujeme ju špeciálne, ale máme ju vo všetkých predmetoch. Naše okolie, areál školy je veľký a mali sme tam vybudovaných kopec vecí bez toho, aby sme vôbec boli v projekte Zelená škola. So separovaným zberom sme začali v roku 1999 - vtedy ešte nefungovala Zelená škola na Slovensku. Začali sme s tým už vtedy v rámci etickej výchovy, kde sme vyhlásili súťaž pre celú školu. Postupne sme k tomu pridávali ďalšie veci, začali sme budovať jazierko, bylinkovú špirálu, skalky.

Boli vaši žiaci ochotní pracovať, či už v kolégiu, alebo aj pri konkrétnych aktivitách?
Podľa mojich skúseností, žiaci majú radi prírodu. Veľakrát si sami neuvedomujú, že niečomu škodia. Treba im to povysvetľovať, aby sami zistili, vlastným prístupom a vlastnými aktivitami, teda zážitkovým učením, čo je dobré pre prírodu. Ako som už spomínala, máme obrovský areál, máme zasadených veľa nových rastlín, skalničiek, kríkov, stromčekov. Urobili sme si na základe projektu aj vlastnú studňu, sami sme ju vyvŕtali, aby sme nemuseli na polievanie používať vodu z vodovodu. Robili sme naozaj rôzne aktivity. Napríklad sme osadili akváriá do školy, chováme rybičky, korytnačky. Máme, samozrejme, aj takých na škole, ktorí to majú v krvi, a takých, ktorých musíme učiť. A podobne je to aj s učiteľmi. To, že je niekto učiteľ, ešte neznamená, že je aj environmentalista. Niektorí sú po tejto stránke dosť nevšímaví. Ale keď niekto chce, zapojí sa. Minule sme napríklad vybudovali ekostánok, naposledy sme otvárali dopravné ihrisko. Chceli by sme totiž žiakov motivovať, aby do školy chodili na bicykli.

Podieľajú sa vaši žiaci na programe Zelená škola?
Myslím si, teda viem, že žiaci pracujú a veľmi radi. Tento aj minulý rok sme mali naozaj zanietených žiakov. Sú to väčšinou piataci, teraz už šiestaci, ale aj niekoľkí ôsmaci, ktorí sa tomu skutočne venujú.

Akú tému ste si vybrali toto certifikačné obdobie?
Mali sme separovanie odpadu. Naše pôvodné separovanie sme rozšírili na sedem druhov: papier, kde robíme aj veľké zbery, plastové fľaše, plastové tégliky, ktoré od nás odoberajú tí, ktorí niečo pestujú, potom sú to tetrapaky, organický odpad, batérie, hliníkové fólie, teda separujeme aj rôzne pozlátky. Skla je veľmi málo, síce máme na to určené miesta, ale produkuje ho občas len naša školská jedáleň.

Nemali ste pri realizovaní aktivít problémy s financiami?
Nikdy nevidím problémy vo financovaní. Ak sa pre niečo zapálim, tak sa peniaze nájdu. Nemôžem povedať, že by sme s nimi mali problémy, vždy sme ich nejakým spôsobom zohnali.

Čo by ste poradili ostatným školám, ktoré sa možno až vyhovárajú, že nemajú peniaze? Odkiaľ ste mali potrebné financie?
Z projektov. Robili sme ich mnohé, napríklad skalku. Pred budovou školy bola hromada skál. Nevedeli sme zohnať zeminu ani nikoho by nám ju doviezol. Potom však deti dali návrh, aby sme vykopali jazierko a budeme mať zem. Tak sme ho vykopali a zeminu sme doplnili skalami. A mali skalku! Čo sa týka jazierka, aj tam sme si urobili jeden projekt. Dostali sme peniaze na fóliu, zohnali sme zadarmo štrk, zadarmo sme dostali betón. Jednoducho sme išli k sponzorom a popýtali sme o pomoc. Skutočne sa nám potom akoby tie dvere otvárali. Jediné, čo sme kupovali, bol izolačný materiál. A človeka, ktorý jazierko robil, sme mali z aktivačných prác. Aj na to sa našli peniaze. Postupne to všetko príde...

Aká bola spolupráca s mestom a rodičmi?
Pri spolupráci s rodičmi nebol problém, boli ústretoví. Aj mesto je ústretové a myslím si, že čím ďalej, tým viac. A to, že teraz pán viceprimátor prišiel na aute s nami, je podľa mňa signálom, že majú voči nám rešpekt a vedia o tom, čo robíme.

Čo by ste odkázali školám, ktoré len začínajú svoju púť v programe Zelená škola?
Želám im, aby sa nevzdávali, aby pokračovali a skutočne spoznávali hodnoty, ktoré sú pre človeka dôležité. Aby sa snažili všetko preciťovať srdcom. Ak cítite srdcom, zistíte, že tie pravé hodnoty nie sú obrovské peniaze, ale niečo úplne iné. Myslím si, že úspech sa potom dostaví tiež.

Simona Albertová, ZŠ s MŠ Cinobaňa

Priložené obrázky
<p>Peniaze nemusia byť prekážkou - jazierko si vybudovala škola svojpomocne. FOTO: ZŠ Vajanského Lučenec</p>