Medzinárodný workshop bol nad moje očakávania. Priznám sa, že na začiatku som sa bála kolektívu, keďže patrím k tým mladším, ale nakoniec nebol žiadny problém. Všetci boli veľmi priateľskí, takže sme sa bližšie spoznali hneď v prvý deň.
Prvé pocity po prílete do Štokholmu boli, že sa tu určite stratím. Je to naozaj veľké mesto, plné vysokých budov, domov a pamiatok. Tiež som si prišla na svoje, keď som uvidela obchody a nákupné centrá na každom rohu. Davy ľudí v uliciach boli na dennom poriadku. Každý sa niekam ponáhľal. Ľudia sú tiež veľmi priateľskí a pomôžu, keď sa neviete zorientovať v novom meste.
Náš hotel ležal viac menej v centre mesta. Zvonku vyzeral nenápadne a nevábivo, no vo vnútri bolo vidieť, že tie 4 hviezdičky tam nie sú len tak. Izby boli pekne zariadené a vybavené všetkým, čo potrebujete. Myslím, že najlepšie okamihy boli rána, keď sme sa v pokoji vyspali a na raňajkách nás čakali obľúbené pestré švédske stoly. Ponúkali niečo zo zdravého, niečo z diétneho a niečo aj z toho sladkého.
Po raňajkách nás čakalo privítanie od koordinátorky YRE Anny Normann a následne aj trochu novinárskej činnosti v podobe workshopov, prednášok a tímovej práce. Rozdelení do tímov sme všetci mali nejakú zaujímavú úlohu. Napríklad našou úlohou bolo zistiť informácie o rýchlom občerstvení Max Hamburger a jeho vplyve na životné prostredie. Informácie, ktoré sme sa dozvedeli, boli veľmi zaujímavé a fascinujúce. Vďaka týmto úlohám som sa mohla zblížiť s reportérmi z iných krajín a našla som si ďalších kamarátov.
Najviac ma však zaujal výlet do Skansenu. Funguje už dlhé roky a práve svojou históriou je tak známy. Prehliadku touto dedinkou viedla staršia pani v kroji. Rozmermi bol minimálne 10x väčší ako niektoré skanzeny na Slovensku. Najkrajšia bola panoráma, ktorú sme odtiaľ mohli pozorovať a nafotiť tak krásne fotografie. Tiež zaujímavé boli zvieratá. Prvý krát som naživo mohla uvidieť soby alebo kŕmenie vydry.
V posledný deň strávený v Štokholme sa konala výstava prác každého tímu a nakoniec očakávaná záverečná diskotéka. Tancovanie bolo to najlepšie riešenie ako zakončiť tento výlet. Síce som ráno vstala, a skoro si necítila nohy, ale stálo to zato. Dúfam, že sa v takejto zostave stretneme aj na budúci rok a že všetci tí, ktorí sa zapojili tento rok, sa zapoja aj ten budúci.
autor: Veronika Moncoľová,12 r., ZŠ Juraja Fándlyho Sereď
Čitajte tiež: "Medzinárodný workshop v Štokholme s ôsmimi Mladými reportérmi zo Slovenska"
