Mám 15 rokov, blogujem a rád sa kompetentným starám do práce. Tak by som sa s trochou humoru sám charakterizoval pre potreby tohto článku. Čo je však za tým? A je vôbec reálne v pätnástich písať blog, riešiť veci verejné a „starať sa dospelým na úradoch do práce“? Na to sa pokúsim odpovedať v tomto článku.
A, skoro by som zabudol na jednu podstatnú vec! Témou mojich blogov je najmä verejná doprava či dopravná infraštruktúra. Práve tieto odvetvia totiž už roky patria medzi moje koníčky, alebo ako to môj známy nazýva, „úchylky“. Jednoducho povedané, v blogoch aj v mojich pripomienkach sa venujem MHD-čkám, prímestským autobusom a v poslednej dobe aj vlakom.
Spočiatku sa táto moja „úchylka“ vzťahovala len na čítanie diskusných fór či prezeranie fotografií. Vďaka tomu som však zisťoval, že množstvo vecí vo verejnej doprave nie je riešených práve najlepšie.
V poslednom období, zhruba od pätnástich sa to však zmenilo a začal som veci reálne riešiť. Jednak som sa od známych po určitom čase nechal vyhecovať k založeniu blogu a za druhé som svoje podnety, vzťahujúce sa vo väčšine na MHD Trenčín a okolie začal spisovať, dokladať fotografiami a zasielať kompetentným.
Práve v tomto bode však nastáva kritická situácia. Na jednu stranu som dúfal, že sa podnety budú riešiť no na druhú som sa bál kontaktu s kompetentným. Čo ak zistia, koľko mám rokov?, Čo, ak potom prestanú komunikovať?, Čo ak niekoho naštvem svojim blogom? Tieto otázky som riešil neustále.
Našťastie v apríli sa ukázalo, že môj vek bude skôr výhodou ako nevýhodou. Jediná z obáv, ktorá sa naplnila, bolo že blog skutočne vyvolal búrlivé reakcie kompetentných, a to práve v Trenčíne. Jednalo sa o článok Kam v Trenčíne odsunuli cestujúcich?. Ako však môžete vidieť na jeho aktualizáciách, po jeho zverejnení bol problém za pár dní odstránený. Preto sa pýtam, či vlastne toto nie je zmysel blogu?
V podstate je pravda, že v spomenutom článku som veľmi kritický, no verím, že aj konštruktívny. A taká kritika má predsa zmysel, alebo nie?
Mohol by som ešte rozprávať o jednotlivých podnetoch. Aspoň o tých najzaujímavejších. Ale úprimne, viem, že nie každého zaujíma nejaká zastávka či autobus. Pre pobavenie však predsa uvediem niekoľko malých podnetov, na ktorých riešenie však čakám celé mesiace:
- Oprava nefunkčných informačných displejov v autobusoch MHD Trenčín. Na opravu displejov čakám už 1 rok a 1 mesiac,
- Oprava osvetlenia prístreškov MHD Trenčín. Na vyriešenie čakám od novembra 2016,
- Do tretice, demontáž nepoužívaných a zanedbaných vitrín na vývesky v prístreškoch zastávok, podnet som nahlásil v apríli tohto roku,
Dalo by sa pokračovať, no to by už bolo pre niekoho trochu nudné. Len prosba na záver, ak si aj vy myslíte, že riešiť veci verejné má zmysel, budem rád za zdieľanie mojich podnetov na portáli Odkaz pre starostu a samozrejme, za každé pozretie, zdieľanie alebo diskusný príspevok v mojom blogu.
