Zdenka Predná: Novinárčina môže byť pre ekológiu veľmi osožná

<p>&#160;Foto: Katarína Bellová</p>
Vložil/a Zuzana Limova dňa 18.10.2011

Ako speváčku ju pozná každý. Fanúšikovia vedia aj to, že je milovníčkou zvierat. Málokto však tuší, že vyštudovala environmentalistiku a ochrana prírody je prirodzenou súčasťou jej života. So Zdenkou Prednou, oficiálnou tvárou programu Mladí reportéri pre životné prostredie, sme sa rozprávali o muzike, prírode aj novinároch.

O hudbe

Prvá otázka znie - ako tvoj život zmenila SuperStar?
Zdenka Predná: (profesionálny nádych)
Prepáč, žartujem...
Druhá otázka – kde čerpáš inšpiráciu... ? (smiech)
Ako sa vidíš vlastnými očami, kto si?
Z môjho pohľadu som celkom obyčajné dievča, ktoré sa narodilo a vyrastalo v Banskej Štiavnici. Možno preto mám k prírode silnejší vzťah a viem si ju vážiť. Som speváčka. Nechcem povedať, že som ňou vždy bola, ale vždy som sa „motala“ okolo hudby - aj predtým, ako som išla do SuperStar. A ešte by som sa definovala ako milovníčka zvierat. Kto ma pozná, vie, že som do zvierat zbláznená a neznášam, keď sa na nich deje neprávosť.
Kedy si si po prvýkrát uvedomila svoj hlas?
Spievam od detstva. Pamätám si na prvú súťaž, ktorú som absolvovala v škôlke o také socialistické kufríky. Bola som veľmi smutná, že som nevyhrala. A potom mi ho aj tak niekto dal. Odkedy si pamätám, vždy som spievala. Asi som to zdedila po mame.
Ani v SuperStar si vlastne „kufrík“ nedostala a aj tak si ho získala. Iným spôsobom...
Možno niekedy nie je dôležité vyhrať. K veciam, ktoré chceš, sa dá dostať aj inak.
Prečo si neštudovala spev, ale ekológiu?
Je ťažké študovať spev, pokiaľ sa nechceš venovať klasickému spevu alebo opere. To ma dosť desilo. Chcela som ísť na muzikálové herectvo na JAMU do Brna, ale tri roky sa mi nepodarilo načas poslať prihlášku. Zobrala som to ako znamenie. A do toho prišla SuperStar. Bola som zvedavá, čo dokážem sama. Veľa ľudí podľa mňa škola deformuje, strácajú v sebe také to „svoje“. Dokážem napríklad presne určiť, z koho „stajne“ ktorí speváci vychádzajú - majú rovnaký štýl. Človek by mal byť sám sebou.
Existuje bod, kde sa prelína tvoja láska k hudbe a k prírode?
Väčšina motívov v mojich pesničkách je prírodných. Prírodné javy navodia atmosféru - ako keď zapadá slnko a obloha je úplne červená...
Mávaš trému?
Nie, nervózna bývam jedine vtedy, keď dlho čakáme na koncert.


O novinároch

Médiám si už dala desiatky rozhovorov. Aký je podľa teba dobrý novinár?
Podľa mojich skúseností si dobrý novinár robí to, čo chce, možno je trošku drzý a v každom prípade si informácie overí. Veľakrát som si o sebe prečítala také, ktoré neboli pravdivé. A potom mi novinárka povedala: „To ja nie, to moja šéfka!“ Dobrý novinár si musí si za svojou robotou. Väčšina sa však podľa mňa snaží vytiahnuť veci, čo dokážu ich plátok predať. Častokrát niečo poviem ako vtip, no oni sa toho chytia a otočia to proti mne. Podľa mňa je ale najlepšie, keď novinár robí to, za čo sa nemusí hanbiť a môže sa ostatným ľuďom pozrieť do očí.
S mladými reportérmi často hovoríme o tom, aká je novinárska česť dôležitá...
Je to tak. Ak o niekom napíšeš klamstvá, už s ním nemôžeš rátať. Napríklad ja mám v telefóne zopár ľudí škaredo označených a keby mi zavolali, rozhovor im nedám. Nemajú môj rešpekt. Snažím sa byť s každým zadobre, no má u mňa iba jednu šancu.
Existuje téma, o ktorej s novinármi odmietaš hovoriť?
Nie. Možno trošku zahmlievam odpovede na otázky tipu, čo si myslím o slovenskej hudobnej scéne. Nemám problém vyjadriť svoj názor, ale nechcem sa dotknúť fanúšikov iných interpretov. Čo sa týka mňa, môžeš sa ma opýtaš na čokoľvek.
A naopak, o čom sa rozprávaš rada?
Moja obľúbená téma sú určite zvieratá, hudba, jedlo (smiech). Bavia ma aj nadprirodzené veci a východné kultúry.
Aká je podľa teba úloha novinárov v ochrane prírody?
Novinárčina môže byť pre ekológiu veľmi osožná. Množstvo informácií sa ľudia nemajú odkiaľ dozvedieť. Keď si ich prečítajú, môžu si spraviť vlastný úsudok a zistiť, že sa v ich situácii dá niečo robiť...


O ekológii

Čo robíš pre prírodu v každodennom živote?
Zase sa prikloním k zvieratám. V mojej chladničke nenájdeš vajíčka označené číslom 3. Kupujem si biovajcia a snažím sa to naučiť aj mojich rodičov. A robím také „klasické“ veci – keď sa vo vedľajšej izbe svieti, nedá mi to a musím zhasnúť. Triedenie odpadu beriem automaticky. Nerozumiem tomu, keď niekto vyhodí PVC fľaše do komunálneho odpadu, ak má hneď vedľa kontajner na plasty...
Je možné fungovať pri tvojej práci ekologicky?
Najazdíme veľa kilometrov, čo nie je až také ekologické. Nemôžem ale povedať: „ No keď máme takú dlhú cestu, radšej nejdem!“ Je to moja robota, tak musím.
Pozoruješ ekologické trendy aj v hudobnom priemysle?
Myslím si, že Pohoda je jediný festival, čo má zorganizované napríklad triedenie odpadu, a kde všetko funguje, ako by malo. Na iných festivaloch to chýba.
Mávaš na šnúre „ekovrtochy“? Napríklad, že v šatni požadujete len vodu v sklenených fľašiach...
Nemám žiadne vrtochy. Som rada, keď šatňu vôbec máme. Ľudia by však mali vedieť, že voda zo sklenených fliaš je zdravšia. Mám zdravotné problémy, v krvi mi našli ťažké kovy z plastov. Preto so sebou nosím sklenenú „sedemdecku“. Je síce ťažšia, no nedávam do tela nič, čo by tam nemuselo byť.
V tvojej práci je dôležitý aj make-up...
Používam prírodnú kozmetiku. Ide mi hlavne o to, aby nebola testovaná na zvieratách. Navyše, som doslova závislá na leskoch na pery. Niekde som čítala, že v rúži do seba žena dostane až tristo chemikálií - úplne zbytočne!
Dodržiavaš aj v hektickom pracovnom tempe svoje zásady?
Nikdy sa nedá vyhovárať na to, že človek nemá čas. Hlavne, keď ide o tvoje zdravie...


O sebe a o svete 


Príroda a zvieratá sú súčasťou tvojho života. Snažíš sa ovplyvniť aj svoje okolie?

Možno práve tým, že pomáham psíkom, som veľa ľudí nakazila. Aj pomocou stránky „Nekupujte zvieratká, adoptujte!“ sa im snažíme nájsť domov sami, nedávame ich do útulku. Málokoho napadne zavolať Slobodu zvierat, keď vidí len tak pobiehať psa. Alebo ľudia na dedinách si častokrát neuvedomujú, že nie je dobré ho držať na metrovej reťazi. Na čo ho tam majú? Veď priviazaný im nemá ako strážiť pozemok. Nie sú zlí, jednoducho im to samým nenapadne. Majú ku zvieratám iný vzťah, stále si myslia, že sú podradené a môžeme s nimi zaobchádzať kruto. Treba im to vysvetliť...
Ako sa tvoj pozitívny vplyv prejavuje?
Všetci moji priatelia už majú psov (smiech). Raz moja kamarátka videla pri ceste opusteného, špinavého psíka a presvedčila ostatných v aute, aby ho zobrali do útulku. Tam už ho hľadali majitelia, bol čistokrvný a stratil sa pri poľovačke. Predtým by ju to podľa mňa nenapadlo. Takto aj ostatní videli, že sa oplatí pomôcť. Nie je to zas tak veľa - ubrať zo svojho pohodlia a nebyť až taký sebecký. Myslím, že by to bolo treba naučiť aj ostatných ľudí. Viem, že na Slovensku je ťažký život, každý má problém starať sa sám o seba, ale je veľmi príjemné, keď človek môže pomôcť.
Dostávaš sa kvôli svojim postojom do výmeny názorov?
Áno, väčšinou kvôli zvieratám. Občas stáva, že stretnem niekoho, kto má chuť sa hádať a ja chuť mu to vysvetľovať. Našťastie mám okolo seba ľudí, ktorí sú „príroda pozitív“. Ich životným cieľom nie je byť čo najbohatším a najkrajším. Uvedomujú si, že život nie je len o práci a treba sa tešiť z toho, čo je.
Čo by si poradila mladým reportérom?
Aby aj sami žili tým, čo sa snažia ukázať druhým. A snažili sa tak trošku poučiť svoje okolie, svoju rodinu, svojich starkých na dedine. Či už formou prednášok, rozhovorov, alebo na webovej stránke. A najlepšie prostredníctvom médií.
Môžu študenti zmeniť svet?
Už keď spravíš jednu vec, meníš ho. Verím, že svet sa dá zmeniť, aj keď nevravím, že zo dňa na deň.
Čo by si vyčarovala pre svet, keby si mala čarovnú paličku?
Chcela by som, aby sa ľudia mali dobre. Aby sa nemuseli naháňať a riešiť, čo dajú do úst, aby mohli vnímať aj prírodu...
Prečo si sa rozhodla podporiť program Mladí reportéri pre životné prostredie?
Aj mne ide o to, aby sa svet posunul k lepšiemu. Nevravím, že starší ľudia to nedokážu, no podľa mňa treba vychovávať nové generácie. Od nich závisí, ako to tu bude vyzerať. Nedávno som čítala o veštbe, ktorá hovorí, že sa má začať tretia svetová vojna. S tým bežní ľudia nič neurobia. Čo môžeme ovplyvniť? Svoje správanie, aby sme Zemi odľahčili a trošku ju šetrili. Aby sa aj naše deti mali, kde hrať a aby mali čistú vodu. A čo si myslíš ty?

Zuzana Límová, koordinátorka

Video so Zdenkou Prednou na workshope Mladých reportérov v Bratislave si môžete pozrieť tu.

Zdenka Predná je speváčka. V roku 2005 bola jednou z najúspešnejších finalistiek súťaže Slovensko hľadá SuperStar. Odvtedy nahrala tri albumy, získala inžiniersky titul na fakulte environmentalistiky a ekológie vo Zvolene a stala sa tvárou programu Mladí reportéri pre životné prostredie ;) Aktívne bojuje za práva zvierat – s tanečníkom Dušanom Maruniakom aj prostredníctvom stránky „Nekupujte zvieratká. Adoptujte!“, ktorú založili.

Vizuály: SOULUTION CREATIVE STUDIO

Autori: Miroslav Baláž, Zuzana Límová, Jozef Páleník
Modelka: Zdenka Predná
Fotograf: Jozef Páleník
Grafický design: Miroslav Baláž
Fashion: Michaela Mazalánová
Make-up artist: Zuzana Krempaská
Hair: Dominik Mikulčák