Na Deň Zeme, 22. apríla 2013, sa na bratislavskom hrade uskutočnila prezentačná akcia škôl a organizácií nazvaná Zelené školy na hrad. Ako členovia programu Mladí reportéri pre životné prostredie sme prijali pozvanie priniesť z podujatia postrehy a informácie „z prvej ruky“. Okrem toho sme vyspovedali organizátorku akcie a manažérku programu Zelená škola Mirku Pilárikovú z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica.
Po našom príchode sme sa zúčastnili rôznych aktivít, ktoré pripravili iné Zelené školy. Vyskúšali sme si skladanie origami, modelovanie z hliny a prešli sme si testom o našom ekologickom živote. Ďalej nasledovali súťažné stanovištia, v ktorých sme si overili naše vedomosti o okolitej prírode. Napríklad sme sa zoznámili s vtáctvom, priraďovali sme ku hlasom rôznych druhov ich mená.
Pri jednom stanovišti sa nám podarilo zachytiť aj poslanca prof. Mikuláša Hubu, predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, no bohužiaľ sa nám nepodarilo urobiť s ním rozhovor.
Najviac nás zaujalo stanovište, na ktorom nám pri každej zlej odpovedi na otázku naliali do čistej vody suroviny (ocot, sirup, cola, múka...), ktoré zastupovali škodlivé látky v našom bežnom živote (ropa, umelé farbivá, pôdne znečistenie...).
Pri poslednom stanovišti sme priraďovali suroviny (ryža, cícer, pohánka, fazuľa, kukurica, pšenica...) k ich krajinám pôvodu.
Po prejdení všetkých stanovíšť sme urobili interview s hlavnou organizátorkou tejto akcie Miroslavou Pilárikovou:
Nika: Akú tu máte dnes úlohu?
Som manažérkou programu Zelená škola a dnes koordinujem celú túto akciu.
Nika: Chceli by sme od vás vedieť, ako ste sa dostali k Zelenej škole?
Je to vcelku zaujímavá cesta. Študovala som na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene. Najprv som za zapájala do aktivít programu ako dobrovoľník. Chodila som na školy ako konzultant a pomáhala som im. Potom som istý čas pôsobila ako koordinátor regionálneho centra Zvolen. Nakoniec, keď som skončila školu, dostala som ponuku pracovať pre program Zelená škola ako člen tímu a teraz už mesiac ten program vediem.
Nika: Koľko sa celkovo tomu venujete?
Asi štyri roky.
Nika: A koľko škôl na Slovensku je vlastne zapojených do tohto programu?
Tento rok máme zapojených 250 škôl a je to 8. ročník. Na porovnanie v 1. ročníku bolo zapojených 48 škôl.
Nika: Je to spolupráca aj s inými štátmi alebo len na Slovensku?
Program je medzinárodný, je do neho zapojených 40 000 škôl z 52 krajín sveta. Stretávame sa raz do roka, kde si zdieľame medzi sebou, ako to vlastne funguje.
Nika: Baví vás to, zúčastňovať sa na takýchto akciách?
Dneska som už fakt že unavená, ale áno. Najviac ma bavia akcie so školami. No väčšinu svojho času robím administratívnu prácu. Ale návštevy na školách a programy so školami, tak to ma baví najviac a dosť sa z toho teším.
Nika: Aj vidíte, že po tej vašej návšteve to deti vnímajú inak? Máte z toho nejakú odozvu?
Veľmi to vnímam. Snažím sa najmä vtiahnuť členov kolégia Zelenej školy - akčného tímu. To veľmi pomáha. Veľmi rada chodím na školy, lebo vidím ten posun... Máme naozaj školy, ktoré sú osem rokov v programe, a tam už je ten posun vidieť veľmi.
Nika: Ako vy vnímate tých negatívnych ľudí, ktorí znečisťujú prírodu? Ako to na vás vplýva, keď idete po meste a vidíte niekoho takého?
No je to strašne ťažké. Minule som videla chalana, ktorý hodil na zem papier. Vždycky ma to rozčuľovalo. No teraz ma to rozčuľuje ešte viac. Väčšinou ma to tak vnútorne naštve a zdvihnem ho. Snažím sa však vnímať ľudí tak, že sa vyvíjajú, že tú zmenu každý môže dosiahnuť v inom veku. Vidieť to na mojej mamine ktorá tým, že robím niečo takéto, sa naučila minimalizovať odpad alebo nekupovať niektoré veci. Takže to vždycky vidím ako proces. Snažím sa skôr nebuzerovať proste ľudí, ktorí to nevnímajú tak ako ja. Snažím sa byť aj láskyplne chápavá, ale nie vždy sa mi to darí.
Nika: Ako je na tom v environmentálnych témach Slovensko v porovnaní s ostatnými štátmi ?
To je strašne ťažká otázka. Veľmi ťažko sa to porovnáva. Máme napríklad v programe školy, ktoré sú aj z Afriky – tam majú dosť veľký problém aj s odpadom na ulici. Naozaj sa tam brodia odpadkami na ulici. V týchto krajinách riešia environmentálnu výchovu na úplne inej úrovni – oni naozaj zbierajú kopy smetí. Veľmi ťažko sa to porovnáva, ale mám taký pocit, že je tu veľká tendencia zlepšovania, i keď nie je to dokonalé...
Nika: Stúpa aj záujem žiakov o environmentalistiku?
Najkrajší príklad mám, že organizujeme 3-krát do roka regionálne semináre a tam som sa spýtala jednej pani učiteľky, ako sa im darí a ona odpovedala, že je tam iba ako dozor - prišla s dvoma chalanmi, ktorí sa aktívne o program zaujímajú. Normálne dvaja chalani, siedmaci, prišli hľadať motiváciu ako pracovať na programe Zelená škola. Myslím si, že celé by to mali ťahať mladí ľudia, žiaci, vy...
Dávid: Budú v budúcnosti aj nové akcie alebo aktivity?
Program Zelená škola je dlhodobý. Máme školy, ktoré sú osem rokov v programe a sú úžasné. Aj dnes niektoré z nich prišli na túto akciu prezentovať svoje aktivity. Deň Zelených škôl robíme každoročne pri príležitosti dňa Zeme. Takže dúfam, že bude pokračovať ďalej.
Dávid: Ja som sa chcel opýtať, na stredných školách beží program Zelená škola tiež?
V programe máme materské, základné a stredné školy. Napríklad Gymnázium Einsteinova, ktoré sa tu dnes prezentuje, je veľmi dobrá Zelená škola. Takže áno, v programe sú aj stredné školy. Ale musím povedať, že väčší záujem je na materských a základných školách. Keď už je v programe stredná škola, tak je väčšinou naozaj vynikajúca a robia veľa dobrých aktivít. Viac si uvedomujú dopad svojich činov.
Dávid: Ja idem napríklad teraz na strednú školu a neviem či je tá škola zapojená do programu Zelená škola. Ako by som to tam mohol presadiť?
Mali sme školu, kde baba bola na základnej „zelenej“ škole. Následne išla na strednú a vyberala si ju podľa toho, či je zelená alebo nie je. V ich v meste však taká možnosť vôbec nebola a tak si našla učiteľku, ktorú to zaujímalo s spoločne sa prihlásili do programu. To sa mi veľmi páčilo. To je dokonalý model. Najprv navštevuješ materskú Zelenú školu, potom základnú Zelenú a ukončíš to na Zelenej strednej. Dokonca vo svete existujú aj vysoké školy zapojené do programu, ale u nás to je ešte len hudbou budúcnosti..
Dávid: A kde sa môže škola prihlásiť do takéhoto programu?
Registrácia je na stránke www.zelenaskola.sk, kde nájdeš registráciu a všetky informácie. Registrácia je veľmi jednoduchá, avšak samotný proces aplikácie programu je už náročnejší.
Dávid: A vy napríklad by ste nemohli prísť na našu školu?
Ja chodím úplne najradšej na školy. Naozaj ma to baví. Vidieť čo školy robia, to nadšenie, úžasné pokroky. U nás má každá škola prideleného svojho konzultanta. To je dobrovoľník, ktorý chodí a pomáha na škole.
Dávid: Robíte aj nejaké semináre?
Áno. Máme regionálne semináre pre učiteľov a tento rok ich budeme robiť už aj pre žiakov. Chceme im ukázať, že oni sú tou hybnou silou na škole. Naučia sa, čo sa dá všetko na škole robiť a ako na to. Ako sa naučiť povedať si svoj názor, tak aby si nikoho neurazil. Vyjadriť svoj názor slušne je často veľmi náročné, ale je to veľmi dôležité.
Nika: Myslíte si, že je to veľký krok k zlepšeniu planéty?
Ja osobne si myslím, že každý, aj malý krok, je dôležitý. Program funguje na princípe „podaj to ďalej“. Máme príklad deti v škôlke, ktoré naučili svojich rodičov triediť odpad. Detičky sa to naučia v škôlke a následne to naučia doma rodičov. A tí to potom naučia svoje druhé dieťa, ktoré je napr. už na základnej škole a ide to takto pekne ďalej.
Šimon: Vy keď chodíte na tie školy, tak vás musia nejako pozvať, alebo ako kontrola?
Školy moju návštevu často vnímajú ako kontrolu a ja vždycky vravím, že Zelená škola nie je kontrola, ale podpora. Školy majú určeného konzultanta, ktorý vždy príde na prvú úvodnú návštevu aby zistil, čo je tá škola zač. Potom tam konzultant chodí podľa toho, ako chce a potrebuje škola.
Dávid: A čo také sa pýtajú?
Väčšinou ich zaujímajú také základné veci. Nevedia si s niečím poradiť a tak sa na mňa obrátia. Napriek tomu, že často robia veľa environmentálnych aktivít, tak nevedia, čo robiť v tej téme, ktorú si vybrali - čo ešte sa dá spraviť. Takže väčšinou je to taký bazár nápadov. Ja to robím už štyri roky. Bola som na veľa školách, takže im môžem pomôcť, že čo by tam ešte mohli spraviť. Často im poradím kontakt na nejakého odborníka, príp. im poradím materiál, v ktorom to nájdu.
Za rozhovor poďakovali deviatačky a ôsmaci zo Súkromnej základnej školy v Novej Dubnici: Veronika Demuthová, Karolína Obetková, Dávid Straka, Šimon Drak
Program Zelená škola je najväčší certifikačno-vzdelávací ekoprogram na svete. Zapojených je doňho viac ako 40 000 škôl z 53 krajín sveta. Od roku 2004 pomáha aj slovenským školám realizovať environmentálnu výchovu prepojenú s praktickými krokmi. Tie vedú žiakov a celú školu k šetrnejšiemu prístupu voči životnému prostrediu. Na Slovensku je v programe aktuálne zapojených 250 škôl. Koordináciu programu zabezpečuje Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica. Národným garantom je sieť ŠPIRÁLA. Aktivity programu sa realizujú vďaka podpore generálneho partnera IKEA Bratislava. Záštitu nad programom má Ministerstvo životného prostredia SR a program odporúča Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Všetky potrebné informácie nájdete na www.zelenaskola.sk.
