Výrub v národných parkoch predstavuje hrozbu nielen pre životné prostredie, ale i pre človeka. Napriek tomu sa drevo vo veľkom ťaží a predáva, občas aj nelegálne. Hoci sa nové lesy vysádzajú, nedokážu nahradiť tie pôvodné.
Lesoochranárske združenie VLK už viac ako 20 rokov bojuje za zachovanie prirodzených lesov. Napriek ich snahe sa ročne vyrúbe niekoľko miliónov stromov. „Na Slovensku sa ťaží 8 až 10 miliónov kubíkov dreva, to je aj približný počet vyrúbaných stromov,“ informuje ochranár z OZ VLK Erik Baláž.
Územie Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry patrí medzi najzalesnenejšie oblasti Slovenska. Zároveň sa v tejto oblasti vyťažilo najviac stromov za posledných 10 rokov. O dôvodoch hovorí Erik Baláž: „Je tu veľa smrekového dreva. Drevo sa dá získať lacno a následne dobre predať, aj keď nie vždy legálne.“
Dopad ťažby na životné prostredie
Ničenie starého lesa má vplyv aj na viazanie uhlíka, ktorý je súčasťou všetkých rastlinných a živočíšnych tiel. V starom lese je až 1000 ton viazaného uhlíka v dreve a v pôde. Pri rúbaní unikne niekoľko sto ton uhlíka z každého hektára lesa do atmosféry v podobe skleníkového plynu.
Okrem viazania uhlíka má výrub stromov ďalšie nepriaznivé účinky.“ Ničí to biodiverzitu a retenčnú schopnosť, čo znamená zadržiavanie vody. Dochádza k tomu, že sa pôda rýchlejšie odplaví pri dažďoch, to je erózia. Ničí sa tiež prirodzené prostredie pre organizmy, ktoré sú naviazané na tento les,“ hovorí Juraj Rizman, Greenpeace CEE.
Dôsledkom ľudskej činnosti sa taktiež zmenšuje priestor na život Tetrova hlucháňa. K jeho záchrane realizuje OZ VLK kampaň.
Riešením je zachovať pôvodné lesy
V otázke vysádzania nových stromov má Erik Baláž jasno. „Problém nie je ten, či sa sadí alebo nesadí. Samozrejme, pre les je lepšie nesadiť. To, že sa tam vysadí iný les, ktorý z biologického hľadiska nemá žiadnu hodnotu, je irelevantné.“
Stromy sa síce vysádzajú, ale problémom je, že sa vyrúbala väčšina pôvodných lesov. Na Slovensku bolo pred sto rokmi veľa starých lesov, pretože boli nedostupné lokality, kde neboli cesty.
Trest za nelegálnu činnosť?
Na výrub drevín sa vyžaduje súhlas orgánu na ochranu prírody napr. obce. Výrub je možný len po označení dreviny a právoplatnom súhlase na výrub. „Za nelegálny výrub možno uložiť pokutu do výšky 33 193,92 € ak ide o právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie alebo do výšky 9 958,17 € ak ide o fyzické osoby,“ píše sa na oficiálnej stránke Slovenskej inšpekcie životného prostredia www.sizp.sk.
Jedným z riešení je stanoviť si úplne jasné pravidlá. Podľa slov Erika Baláža by národné parky mali byť bezzásahové územia, čo znamená, že sa tam nesmie realizovať výrub stromov za žiadnych okolností.
