Môj pohľad, aj z okna (YRE AWARDS 2013, 2. miesto, 11-14 rokov)

Vložil/a Adriána Henčeková dňa 20.04.2013

Hluché ucho

Veľa hádok s rodičmi sa začína vetou: „Choď vysypať smeti.“ Prečo? Sú naozaj smeti dôvod na hádku? Nie sú to len nepodstatné veci, ktoré už nepotrebujeme a chceme sa ich zbaviť? A ako sa ich máme zbaviť? Pre nás sa to možno končí vhodením vrecka do kontajnera, ale je to naozaj všetko? Nakoniec neochotne vstaneme a ideme ich vysypať, aby sme nemuseli počúvať reči našich rodičov. Keď nás v sobotu ráno zobudí hlučné smetiarske auto, tak máme nervy v koncoch, ale nakoniec si uvedomíme, že ak by len týždeň neprišli, smetiaky by boli preplnené. A to ešte nehovoríme o mesiacoch, rokoch... Ako by to potom vyzeralo? Pred bytovkou by sme mali jedno veľké smetisko. Všetka zeleň by sa stratila pod hŕbou smetí. A kam to ide zo smetiarskeho auta? Áno, ide to na skládku odpadu.

Tak ako asi každé mesto, aj to naše, teda Spišská Nová Ves, má jednu legálnu skládku za mestom, ktorá sa volá Kúdelník, kde sa ten všetok neporiadok nosí a ľudia tam bežne nechodia. No problém je iný. V tejto súvislosti vzniká zaujímavá otázka. Prečo, keď je o odpad v mestách a blízkych obciach ako tak postarané, vznikajú nelegálne skládky? A nehovorím len o jednej či dvoch. Len v našom meste si bežný človek môže všimnúť hneď osem skládok. Problém je aj v tom, že k nášmu mestu patria aj rómske osady ako napr. Hájik, Pod skalou a najväčšia Vilčurňa. A s rómskymi spoluobčanmi je ťažké spolupracovať. No problém nie je len všeobecne v meste ale hneď pod nosom. Bývame na Nábreží rieky Hornád. Už samotná poloha vypovedá o tom, že sme v blízkosti rieky Hornád, čo znamená, že každý pohľad z okna ma očarí raz „tichou vodou“, inokedy rozbúrenou riekou. No stačí, aby som prešla do druhej časti bytu. Tam sa črtá TEN pohľad z okna.

Už pár rokov tu stojí nedostavaná budova, ktorá nemá okná, dvere, a ani nie je nijako ohradená. Keďže sa s tým dlhý čas nič nerobilo - pravdepodobne došli financie, začali sa tu postupne usídľovať bezdomovci, po večeroch tam chodila mládež a nielen psy si z toho spravili verejné toalety. A to už si vie predstaviť asi každý, ako to tam po pár rokoch vyzerá. Ja som sa tejto budove vyhýbala, ale nastal ten deň, keď som tam šla. Nebolo čisté miesto, kam by som mohla stúpiť . Stále pod nohami mi praskalo sklo, PET fľaše, papiere, plasty a mala som čo robiť, aby som sa vyhla výkalom. Všade sa šíril nepríjemný zápach. Teraz ako sa postupne otepľuje, ten zápach sa šíri do okolia. A najhoršie je to v lete. Pofukuje teplý letný vánok a vy vyjdete von. No zrazu ako päsťou do nosa vám vrazí ten nepríjemný zápach. Zatajíte dych a utekáte čo najskôr preč. Tento neporiadok už nie je len vnútri, no pomaly ale isto sa dostáva aj za múry tejto budovy. Síce len pár metrov odtiaľ sú kontajnery, no ľudia sú natoľko leniví, že to radšej odhodia vnútri alebo vonku.

Ja som sa rozhodla tento problém riešiť, keďže je to len niekoľko metrov od vchodu do našej bytovky. Osobne som zašla na mestský úrad- oddelenie komunálneho servisu. Navštívila som pána Ing. Kriegera, ktorý mi poskytol informácie ohľadom skládok v našom meste. Povedal mi, že táto budova, v ktorej sa to všetko odohráva, je v osobnom vlastníctve. Mesto už v minulosti dalo podnet majiteľovi ale nijako na to nereagoval. No skládky na území mesta sa každoročne likvidujú a výnimkou nie je ani tento. Aj mesiacoch marec a apríl prebiehajú likvidačné práce aj v rómskych osadách. Je tam pristavený veľkokapacitný kontajner a ľudia z osady upratujú. Niekedy to trvá aj dlhší čas, ale väčšinou sa podarí naplniť. V minulom roku bol rozpočet na odstránenie čiernych skládok vo výške približne 7000€ . Mesto na to upozorní majiteľa, no nemôžu ho do ničoho nútiť. Obyvateľ bytovky ohľadom tejto skládky sa vyjadril takto: „Vadí mi, že tam prespávajú bezdomovci, ktorí robia neporiadok a vo večerných hodinách niekedy hluk. Taktiež mi vadí zápach šíriaci sa z tejto budovy. V blízkosti je tiež škola. Deti si skracujú cestu prechodom cez túto budovu. Je to tam všetko otvorené a ľahko tam môžu prísť k úrazu. Bojím sa o ich bezpečnosť, takisto aj o bezpečnosť obyvateľov bytovky.“ Dúfam, že tento rok majiteľ odpovie na výzvu mesta a začne s tým niečo robiť. Verím, že sa nájdu ochotní ľudia, ktorí mi pomôžu pri skrášľovaní okolia nášho bydliska.

No, všetci chceme druhých poučovať, ako sa majú správať k prírode, nerozhadzovať na zem odpadky, a tým neznečisťovať prostredie. Keď navštívime Rakúsko, Švajčiarsko a vidíme, ako je všade čisto, žiaden neporiadok, len pozeráme s otvorenými ústami. Samozrejme, že sa nám to páči. Tak prečo nezačať so skrášlením svojho okolia? Nemeňme ľudí okolo seba, ale my musíme začať od seba, a tým im dáme príklad hodný napodobňovania. Nesprávne by bolo zaujať postoj, že mi sami sme na to maličkí. To vystihuje aj africké príslovie: „Keď veľa mladých ľudí na mnohých malých miestach, urobí veľa malých skutkov, môže zmeniť tvár Zeme.“ A o tom nám všetkým „zeleným“ ide.

Chcem dosiahnuť, aby sa tá skládka odpadu v časti môjho bydliska, ale i v rámci nášho mesta stala už len minulosťou. Keď sa pozriem z okna, chcem vidieť farebné domy so spokojnými susedmi, vysadené kvety a stromy a nie túto hŕbu odpadu so šíriacim sa zápachom. Tak na záver ostáva už len posledná otázka: ,,Naozaj chceme žiť v takomto prostredí?“ Ale na to si musí odpovedať už každý sám. Nielen o tom rozprávať, ale začať konať.

Adriána Henčeková (14 r.), ZŠ Ing. O.Kožucha

Priložené obrázky
Hluché ucho
Nájde sa tu všetko
Posolstvo z fľaše
Tanec medzi črepinami