Nič nemá len jeden uhol pohľadu. Rovnako, ako odpad nemusí byť vždy len viditeľným problémom, papierom či plastovou fľašou pohodenou niekde na ulici, nemusí byť ani liek iba pomocníkom a droga nemusí ubližovať iba ľuďom. Igor Bodík, Tomáš Mackuľak a Jaroslav Škubák, traja členovia vedeckého tímu, pedagógovia zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, sa ako prví u nás pustili do podrobného a presného výskumu zastúpenia drog a liečiv v odpadových vodách. Ich cieľom do budúcnosti je, okrem iného, spraviť kroky, vďaka ktorým by tieto metabolity do tokov neprenikali či už vôbec alebo aspoň čiastočne.
Vplyv drog a liečiv na životné prostredie je už dávno známym a ťažko riešiteľným problémom. To je nepochybne jasné mnohým vedcom a výskumníkom. Výraznejšie zaoberať sa ním však začalo až nedávno, vďaka vedeckému pokroku. Dnes už totiž veda dokáže zaznamenať aj veľmi malé koncentrácie spomínaných látok vo vodných tokoch, kam prenikajú ako súčasť odpadových vôd vo forme exkrementov.
Trojica výskumníkov sa k problematike dostala vďaka článku, ktorý porovnával koncentráciu drog v devätnástich mestách Európy. „Na základe toho sme si povedali, že by bolo zaujímavé zistiť, kde sa v rámci spotreby drog nachádza Bratislava,“ vysvetľuje Igor Bodík, jeden z členov vedeckého tímu, s ktorým som sa mala možnosť roz¬právať. Pustili sa teda do toho. Obe¬hali čistiarne a získali finančnú pod¬poru. Výskum sa mohol začať. Nad¬viazali spoluprácu s BVS - Bratislav¬skou vodárenskou spoločnosťou a TAVOS - Trnavskou vodárenskou spoločnosťou. Ďalej boli vybrané tri čistiarne kvôli odberu vzoriek odpa¬dových vôd, konkrétne ÚČOV Bratis-lava, ČOV Petržalka a Piešťany. Po odobratí sa vzorky odoslali na analýzu za účelom určenia množstva drog a liekov v nich ob¬siahnutých. V závere výskumu bolo potrebné zistiť prietok každej čistiarne a na základe toho určiť, koľko gramov ktorej látky ňou denne pretečie. Vý-sledná cifra sa prepočítala na určitý pomer obyvateľstva Bratislavy kvôli porovnaniu s inými obcami a mestami. „Na základe týchto čísel sme mohli robiť určité závery. Napríklad, kde sa u nás spotrebuje najviac drog, ako sa tento údaj časovo mení, priebeh spotreby drogy. Jedná sa o novú, veľmi modernú metódu. Doteraz sa podobné prieskumy robili len na základe dotazníkov,“ vyjadruje sa opäť Igor Bodík. Dotazníková metóda však nikdy nebola príliš presná. „ Naša metóda je vedecká. Ale má takisto svoje nevýhody. Napríklad pomocou nej nedokážeme určiť vek obyvateľa, ktorý drogu užil a ani to, ako sa do vodného toku vlastne dostala,“ dodáva k svojmu tvrdeniu pán Bodík.
Čo sa drog týka, vo výskume sa analyzovali látky, akými sú kokain, marihuana, extáza, pervitín, anfetamín, heroin či LSD. Väčšina z nich bola vo vodných tokoch obsiahnutá v tak malom množstve, že sa ich prítomnosť opísanou metódou nedala s určitosťou doká-zať. Badateľné výsledky zaznamenali iba pre niekoľko nelegálnych látok. „Najrozšírenej-šia droga v rámci Bratislavy je pervitín, teda metanfetamín. Naše hlavné mesto patrí medzi tri oblasti v Európe s jeho najväčšou spo-trebou. Taktiež je špecifické pomerne častým užívaním kokainu. Víkendová droga, extáza, tu prevláda v soboty a nedele, v časoch diskoték, barov a zábavy. Marihuana je ustálená, nie sú zaznamenané nejaké výrazné rozdiely, ale rozhodne je takisto zastúpená,“ ozrejmuje Igor Bodík.
Dopad tohto netradičného druhu odpadu, obsiahnutého vo vodných tokoch, na životné prostredie sa rôzni. K počudovaniu, droga v pravom slova zmysle, v porovnaní s inými látkami, pravdepodobne nemá až tak silný vplyv na toky či na život v nich. Ako objasňuje Igor Bodík, horšie je to s liekmi: „Jednak sa vo vodách nachádzajú vyššie koncentrácie, lebo podstatne viac ľudí berie lieky ako drogy. No hlavným problémom zostáva, že lieky sú vždy na niečo špecificky zamerané. Teda aby človek potlačil určitú chorobu, vezme si konkrétny liek. Ak užívame povedzme antibiotikum, jeho úloha nekončí v našom tele. Vyplavíme ho močom do vody a ono je živé a „pracuje“ i naďalej. To znamená, že v odpadovej vode a v rieke takisto. Je dokázané, že prítomnosť rôznych antibiotík a liekov, ktoré prejdú cez čistiareň odpadových vôd, skutočne ovplyvňuje život v rieke.“
Ako konkrétne je život vo vodných tokoch teda ovplyvňovaný práve liečivami, či v menšej miere i drogami, opäť vysvetľuje Igor Bodík: „Menia najmä vlastnosti a správanie rýb. Keď človek užije nejaký liek, napríklad analgetikum, necítite bolesť. Keď si dáte drogu, nemáte nijaké zábrany, nevidíte žiaden problém. Toto sa dokázalo aj na rybách. Mnohé z nich, žijúce v blízkosti čistiarní odpadových vôd, strácajú plachosť, pud sebazáchovy, menia svoje správanie. Bolo na nich jasne pozorovateľné, že dlhodobo prijímali nejaký liek alebo drogu.“
I keď mesto Bratislava podľa Igora Bodíka konkrétne o ich výskume informácie nemá, problematiku rieši mnohými inými cestami. Na jeho programe je skôr boj s drogami ako takými, čo samo o sebe, pochopiteľne, taktiež problematike metabolitov, obsiahnutých v odpadových vodách, napomáha. Znížením ich celkového užívania sa zníži aj ich hodnota v tokoch.
O tom, ako sa problematika rieši na úrovni vyššej politiky, hovoria napríklad aj nasledujúce vyjadrenia:
Webový portál Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pojednáva o Akčnom pláne Európskej únie proti drogám: ,,Hlavným cieľom akčného plánu je podstatne znížiť rozšírené užívanie drog medzi populáciou a znížiť škody, ktoré spôsobuje ich užívanie a nezákonný obchod s nimi v spoločnosti a na zdraví.“
Stránka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zasa hovorí o liekovej politike na Slovensku: ,,Lieková politika je oblasť, v ktorej MZ SR hneď po nástupe nového vedenia avizovalo postupné zmeny - nie znižovať náklady na úkor zdravotného stavu, ale zabezpečiť, aby liečba bola racionálna a efektívna, aby sa účinne realizovali systémové kroky na spomalenie rastu nákladov na lieky. Inými slovami, považujeme za nevyhnutné sprísniť kritériá súčasných nástrojov liekovej politiky.“
Otázka riešenia tohto ekologického problému s nezvyčajným, takmer neviditeľným druhom odpadu je však veľmi zložitá. Tak, ako sa mesto snaží bojovať s drogovou závislosťou, snaží sa Igor Bodík spolu so zvyškom výskumného tímu nájsť vedeckú cestu, ktorou by zadržali škodlivé metabolity ešte pred únikom do vodných tokov, už v samotných čistiarňach odpadových vôd. Práve v tomto bode výskumu vidia budúcnosť svojho projektu.
Na záver zostáva povedať už len jedno. Látky, ktoré sú všeobecne vnímané či už ako pomocníci alebo ničitelia ľudstva, zostávajú aktívne dlho po tom, ako prejdú našim telom. Keď ich stratíme z dohľadu, ďalej sa nimi nezaoberáme. Mali by sme si však položiť jednu otázku. Ochraňujeme seba a svoje bezprostredné okolie, ale uvedomujeme si, že náš život závisí od života každého jedného tvora na tejto planéte? Keď sa v prírode zmení jedno, zmení sa i druhé. Netreba ignorovať, čo nevidíme, aby sme aj my sami nevideli o pár rokov všetko okolo nás úplne inak.
LINKY na stránky, kde bol článok publikovaný:
Webjournal (internetové noviny Katedry žurnalistiky, Filozofická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave): http://www.webjournal.sk/clanok/4953/neviditelny-odpad
Internetový portál iní.sk: http://www.ini.sk/neviditelny-odpad/
Natália Mrázová
20 rokov
30.03.2014
Univerzita Komenského v Bratislave
Slovenská republika
