Naša moderná spoločnosť produkuje obrovské množstvo odpadov rôzneho druhu a pôvodu vzniku. Odpad je vec, ktorej sa chce jej majiteľ obvykle zbaviť, pretože ju už nepotrebuje ani nevie nijako využiť. Zbaviť sa odpadu ale neznamená vysypať a uložiť ho, kde si kto zmyslí, ale musia sa dodržiavať základné pravidlá. Každý odpad má mať svoje zberné miesto . Domáci odpad sa zhromažďuje v košoch a kontajneroch, rastlinný odpad na záhradách v kompostových bedniach, či kompostárňach a odpad, ktorý produkujú firmy pri výrobe na určených skládkach odpadu. Záťaž pre prírodu je, keď sa podľa týchto pravidiel ľudia alebo firmy neriadia a odpad ukladajú na miestach, kde to nie je vôbec vhodné. Po rokoch ukladania odpadu z veľkých priemyselných firiem ostávajú na týchto miestach obrovské haldy a umelé „kopce“ často škodlivých látok. Presne s takýmto problémom zápasíme aj v našom meste. Stará fabrika Niklová huta počas 33 ročnej existencie zanechala v Seredi a Dolnej Strede obrovskú horu luženca - odpadu pri výrobe niklu. Hromadil sa od šesťdesiatych rokov minulého storočia. Masa lúženca zaberá plochu niekoľko hektárov a na niektorých miestach sa dvíha až do výšky 30 m. Podľa rôznych údajov predstavuje množstvo lúženca šesť až deväť miliónov ton . Počas dlhého obdobia vznikania skládky lúženca, spôsobovala táto skládka problémy obyvateľom Serede a Dolnej Stredy, pretože pri veternom počasí sa roznášali drobné častice po celom okolí. Je známe, že výskyt onkologických a iných vážnych ochorení v tejto oblasti bol počas fungovania Niklovej huti vyšší než v iných oblastiach Slovenska.
Skládka luženca v Seredi patrí medzi jednu z najvážnejších environmentálnych záťaží na Slovensku. Od začiatku 90. rokov 20. storočia je v rukách rôznych súkromných vlastníkov, ktorí sa pokúšajú lúženec využiť a postupne skládku likvidovať. Po pôvodnom vlastníkovi luženca - Niklová huta Sereď ABH – BELL o boli Bratislava Metal Trade, Košice Ferromin a Bratislava Ferroport . Od roku 2004 až po súčasnosť je vlasníkom Ferrora recources a.s. Bratislava a spolumajiteľom je aj pán Ján Pisár zo Serede. Tempo odstraňovania skládky je však také pomalé, že jej úplná likvidácia by mohla trvať dlhšie ako sto rokov. Na skládke už prebehla aj rekultivácia, ktorá spočívala v prekrytí zeminou a zatrávnením. Tým, že prebieha aj ťažba a vývoz lúženca, bola časť skládky odkrytá. Táto odkrytá časť sa počas leta a veterných dní musí polievať, aby sa drobný prach luženca nešíril do okolia.
V jedno sobotné, veterné ráno som spolu s p.učiteľkou urobila prieskum skládky odpadu pri Niklovke. Prechádzku sme museli absolvovať z južnej strany skládky luženca z Dolnej Stredy, pretože bolo toto miesto dostupnejšie ako v Seredi. Pri tejto činnosti sme urobili fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou článku. Odobrali sme vzorku luženca a neskôr sme urobili pokus, aby sme potvrdili, že obsahuje veľké množstvo železa. Vzorku sme vysypali na papier. Po priblížení magnetu ku vzorke sa vytvorilo silné magnetické pole, ktoré čiastočky luženca pritiahlo na magnet . Podľa údajov z internetu obsahuje luženec pomerne veľké množstvo železa, čo robí z tohto odpadu surovinu, ktorá by sa ešte dala využiť. Chemické zloženie luženca je nasledovné: železo (46 – 53 %), voda (17 – 20 %), kremík (8 – 10 %), chróm (3 %), horčík (2 - 3 %), ostatné prvky (11 – 24 %).
Pri druhom pokuse sme si vytvorili výluh vzorky lúženca. Pri zaliati čiastočiek vzorky vodou v plastovom poháriku sa vytvorila tmavá tekutina . Niekoľko dní sme vzorku nechali vylúhovať. Pozorovali sme najmä povrch kvapaliny. Na povrchu sa vytvorila svetlá prášková škvrna v strede povrchu vody. Pokusom sme chceli zistiť ako sa správa lúženec pri daždivom počasí a aké častice lúženca sa môžu dostávať do podzemných vôd.
O súčasnosti riešenia otázky vplyvu výroby niklu na životné prostredie sme sa obrátili s prosbou poskytnúť nám informácie na Mestský úrad v Seredi. Obrátili sme sa na pani Ing. Katarínu Navrátilovú, ktorá je vedúcou odboru životného prostredia. Pri rozhovore s ňou sme zistili niekoľko zaujímavých skutočností. Jednou z nich je napr. informácia, že posledný majiteľ vyviezol v roku 2013 približne 69 000 ton lúženca. Kam firma luženec odpredáva mesto žiadne informácie nemá. Veľmi zaujímavá je aj informácia, že sa problematikou environmentálnych záťaží začalo zaoberať aj Ministerstvo životného prostredia. V období 2012-2015 skúma a rieši geologickú úlohu „ Monitorovanie environmentálnych záťaží na vybraných lokalitách Slovenskej republiky ( MEZ ). Dnes má táto organizácia vybratých 161 lokalít na Slovensku, ktorých sa je potrebné zbaviť a predstavujú hrozbu pre životné prostredie. Kampaň sa snaží vybudovať monitorovaciu sieť, vďaka ktorej zhodnotí rozsah a vážnosť zneistenia. Podľa získaních informácií ministerstvo navrhne riešenie jednotlivých záťaží. Medzi týmito vybranými zaťažami je aj skládka luženca, ktorá je označená ako záťaž s vysokou prioritou.
Veľmi by som si želala, aby sa skládka lúženca stala pre naše mesto minulosťou. Na území, kde skládka leží by mohli stáť domy, športoviská alebo by sa to územie mohlo využiť pre poľnohospodárske účely. Čo je však dôležité - znížila by sa prašnosť v našom meste, mali by sme čistejšie ovzdušie a začalo by aj pre nás platiť, že pobyt na čerstvom vzduchu naozaj lieči.
Autor: Veronika Moncoľová, 13 rokov, 7.trieda, Základná škola Juraja Fándlyho Sereď
Článok bol publikovaný:
http://www.zsjfsered.sk/posolstvo-niklovej-huty/
http://www.yre-litterless.org/svk/articles/post-361
Obr. č.1 Milióny ton luženca vytvárajú priam pohorie
Obr.č.2 Skúška magnetických vlastností luženca
Obr.č.3 Skúška magnetických vlastností luženca – detail
Obr.č.4 Získavanie informácií o luženci na Mestskom úrade v Seredi
