Mladí reportéri pre životné prostredie

Kompostovanie je známe už oddávna, kompostuje príroda sama. Ide o užitočnú a ekologickú prax na zlepšenie pôdy. Každý záhradkár má založený kompost, ktorý mu pomáha dosahovať vyššiu úrodu. Zužitkovať bioodpad v domácnosti má ale veľa nedostatkov, pomaly sa rozkladá a je naň potrebný priestor. Rovnako v škole. Na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove hľadali riešenie, ktoré by vyhovovalo ich podmienkam. Ako dobrý nápad sa im zdalo začať s vermikompostovaním. 

V triedach sú umiestnené koše na plasty, kovy a papier, ale žiadne na bioodpad. A tak žiaci zvyšky ovocia a zeleniny, ktoré majú na desiatu, vyhadzujú do zmesových košov. V rámci stretnutí kolégia programu Zelenej školy sa hľadali riešenia, ako tento problém riešiť a tak vznikol nápad skúsiť vermikompostovanie. 

Žiaci urobili prieskum medzi žiakmi rôznych tried. Opýtali sa v troch triedach, či vedia, čo je vermikompostovanie. Až 84 % žiakov nevedelo. Zaujímavé je, že približne 60% opýtaných doma kompostuje, teda majú s tým akú-takú skúsenosť. Na otázku, či ich táto téma zaujíma, prekvapivo až 79% žiakov prejavilo záujem o vzdelávanie v tejto oblasti. Našli sa aj skeptici, ktorí na otázku, ako by riešili problém s bioodpadom na škole, odpovedali odmietavo, napríklad: „...väčšina ľudí separuje nesprávne, takže by mohlo dôjsť k väčšej škode než úžitku.“ Iní sa obávali, či triedený bioodpad v triedach nezačne zapáchať a kto sa bude o to starať.

O vermikompostovaní sa dá veľa prečítať, najlepšie ale je naučiť sa to od niekoho skúseného. Ako úplní začiatočníci, ktorí nemali veľa skúsenosti, oslovili žiaci Lauru Martinkovú, spolumajiteľku bezobalového obchodu Odvážene a skúsenú lektorku vermikompostovania. Jeden vermikompostér zakúpili na gymnáziu už skôr, druhý vyrobili svojpomocne s lektorkou na workshope. Do vzdelávania sa zapojili žiaci dvoch tried – kvinty a 2.B. 

Žiaci oslovili aj pedagógov z vedenia školy, či podporujú túto myšlienku a či nemajú obavy z toho, že sa napríklad dážďovky rozlezú po celej budove. Riaditeľka Viera Kundľová odpovedala: „Áno, projekt rada podporím a zároveň si sama rada rozšírim vedomosti o vermikompostovaní. Verím, že dážďovky budú v dobrých rukách našich žiakov, ktorí sa o vermikompostoavanie zaujímajú.“ 

Ako to funguje?

Vermikompostovanie je spôsob rozkladu organického odpadu na použiteľnú hmotu za pomoci dážďoviek. Vermes je po latinsky červ, preto hovoríme o vermikompostovaní. Princíp výroby vermikompostu je založený na schopnosti dážďoviek premieňať vo svojom tráviacom trakte organickú hmotu, pričom vylučujú látky bohaté na živiny. Vedľajším produktom je vermivýluh alebo dážďovkový čaj, čo je tekuté hnojivo vhodné na zálievku alebo ako postrek listov a kvetov. 

Na vermikompostovanie sa nepoužívajú v našich končinách známe dážďovky zemné, ale kalifornské dážďovky. Tieto druhy sú vhodnejšie, pretože sa v porovnaní s tými našimi rýchlejšie rozmnožujú a odumierajúca organická hmota im chutí oveľa viac. Využívajú sa na rozklad kuchynských rastlinných bioodpadov a ich premenu na bio hnojivo. Kalifornské dážďovky dokážu za deň spracovať približne polovicu svojej hmotnosti bioodpadov.

Vermikompost založený, ako ďalej?

Pani lektorka žiakom poradila, že o dobre založený a zabehnutý kompostér sa nie je potrebné starať každý deň, ale počas letných prázdnin je najlepšie, ak si dážďovky zoberie nejaký dobrovoľník domov, aby sa o nich postaral. Na vermikompost v škole treba dohliadať a postupne vzdelávať aj ďalších spolužiakov. Triedy, ktoré prešli vzdelávaním, ochotne prevzali starostlivosť nad kompostérmi.

Zároveň je potrebné hľadať spôsoby, ako všetkých naučiť správnym návykom. Okrem toho, že žiaci plánujú pripraviť nástenku so základnými informáciami o vermikompostovaní, oslovia spolužiakov aj cez stránku školy a sociálne siete. Je pred nimi dlhá cesta osvety, aby spolužiaci zvyšky potravín dávali do vermikompostérov a nie do zmesových košov. 

Vermikompost spája

Keď sa dážďovky namnožia na maximum, budú ich môcť nasadiť do ďalšieho vermikompostéra, alebo obdarovať niekoho ďalej. Veria, že získajú záujemcov spomedzi spolužiakov, a že pri vymieňaní skúseností a pri tom, ako budú dážďovky podávať ďalej, si budú rozširovať svoje priateľstvá. Možno sa zdá, že ide o malý krok k vytváraniu zdravšieho životného prostredia, ale takto môžu prispieť k svojej zdravšej budúcnosti.