Podstatou projektovej práce YRE tímu je lokálny prieskum, spracovaný do žurnalistickej podoby, ktorý slúži na informovanie miestneho publika. Projekt sa začína identifikáciou miestneho problému a musí vždy hľadať / navrhovať riešenia.
Úspešný projekt by mal spĺňať šesť nasledujúcich kritérií:
1. TÍMOVÁ PRÁCA
Skupina YRE študentov by mala fungovať ako tím, t. j. spoločným úsilím pracovať na projekte s jasne definovaným cieľom. Dohodnite si termíny stretnutí a ďalšie potrebné pravidlá.
Zodpovednosť za jednotlivé úlohy projektu si študenti rozdelia podľa svojho záujmu. Niektoré úlohy môžu byť vypracované individuálne, iné v rámci tímu (napr. vo dvojiciach). Po určitom období môžete mladým reportérom navrhnúť zmeny, ktoré prispejú k rozšíreniu ich individuálnych novinárskych kompetencií a väčšej flexibilite. Napríklad pre uzavretejšieho študenta, ktorý väčšinu voľného času venuje práci s grafickým programom a pre váš projekt robí úžasné výstupy, by mohlo byť podnetné pracovať občas aj v teréne - zbierať materiály, spraviť interview a pod.
Úlohou pedagóga na čele YRE tímu je predovšetkým motivovať študentov k poznávaniu, nasmerovanie na dostupné informačné zdroje a nastavenie zrkadla objektívnosti ich žurnalistickej práci.
2. LOKÁLNY PRIESKUM
Globálne environmentálne problémy lepšie pochopíme, ak porozumieme ich lokálnym koreňom. Projekt sa preto začína identifikáciou miestneho problému, ktorý sa týka každodenného života v regióne. Súčasťou tejto fázy je výber témy, príprava a zbieranie materiálov, komunikácia so všetkými aktérmi problému, hľadanie riešení.
Pri plánovaní (rozdelení úloh v tíme) a priebežnom hodnotení vám pomôže nasledujúca tabuľka.
|
Príprava a dokumentácia
|
Plán
|
Skutočnosť
|
|
Identifikácia miestneho problému, ktorý budeme skúmať
|
|
|
|
Študenti sú zapojení do výberu témy
|
|
|
|
Zaznamenanie situácie na miestnej úrovni, event. národnej či medzinárodnej úrovni (pozorovaním, interview, štúdiom)
|
|
|
|
Definovanie rôznych aspektov problému (ekonomické, ekologické, sociálne)
|
|
|
|
Identifikácia rôznych aktérov problému na miestnej úrovni - v čom spočíva konflikt medzi nimi a prečo vznikol?
|
|
|
|
Identifikácia existujúcich riešení (zmena správania aktérov, technické zmeny, zmeny ustanovení a pravidiel apod.)
|
|
|
|
Dôkladné pochopenie pozície každého aktéra (kto má akú rolu)
|
|
|
|
Zbieranie materiálu a údajov na miestnej úrovni
|
Plán
|
Skutočnosť
|
|
Terénny výskum – zistenie a pochopenie situácie
|
|
|
|
Rozhovor s jedným alebo viacerými aktérmi či odborníkmi
|
|
|
|
Príprava podkladov pre budúci riport - mladí reportéri zaznamenávajú situáciu, fotografujú, nahrávajú r
|
|
|
3. MEDZINÁRODNÉ / GLOBÁLNE POROVNANIE
Odporúčame vybranú tému preskúmať aj z pohľadu iných regiónov a krajín. Študenti tak bližšie spoznajú rôzne aspekty toho istého / podobného problému, zistia, aké výsledky priniesli opatrenia uskutočnené v minulosti alebo v inom regióne.
Študenti majú možnosť spolupracovať s tímami v iných regiónoch či krajinách, ktoré pracujú na tej istej téme. Prehľad o všetkých zapojených školách a ich projektoch nájdete na medzinárodnej stránke programu.
Hoci spoločným jazykom všetkých programov FEE je angličtina, YRE tímy môžu komunikovať podľa vzájomnej dohody aj v iných rečiach a precvičiť si napríklad španielčinu alebo francúzštinu. V prípade, že máte záujem zaregistrovať svoj projekt v medzinárodnej sieti YRE, obráťte sa na koordinátorku programu.
Bilaterálny alebo multilaterálny projekt dáva príležitosť porovnať, ako sa s konkrétnym environmentálnym problémom vyrovnávajú jednotlivé krajiny. Spoločný projekt môže byť zameraný aj opačne - na skúmanie globálneho javu a jeho lokálnych odlišností.
Porovnanie environmentálnych problémov v jednotlivých krajinách vedie k pochopeniu lokálnych a globálnych súvislotí.
Na medzinárodnej stránke YRE sa možno zaregistrovať dvomi spôsobmi:
- na miestnej úrovni : Tím študentov sa venuje novinárskemu prieskumu miestneho problému, pričom prepájajú environmentálnu a vedeckú problematiku. Obracajú sa priamo na zainteresovaných politikov, podnikateľov, združenia, spotrebiteľov atď. Potom prostredníctvom médií informujú verejnosť v regióne (miestna televízia, tlač, rozhlas, konferencia, výstava).
- na medzinárodnej úrovni: Študenti spolupracujú s ďalšími mladými reportérmi z iných krajín. Prostredníctvom internetu vytvoria tím na napísanie jedného alebo viacerých článkov, ktoré sú obohatené informáciami pochádzajúcimi od ostatných členov medzinárodného tímu.
Najlepšie články a fotografie, poskytujúce environmentálne informácie celej sieti, bývajú publikované online. Najlepšie z nich každoročne oceňuje Medzinárodná porota v rámci YRE Awards.
4. KONŠTRUKTÍVNY PRÍSTUP
Aby práca mladých reportérov priniesla miestnej komunite úžitok, je dôležité, aby študenti uniesli prípadné sklamanie a veľakrát i nepríjemnú pravdu, aby neskĺzli do útočnej kritiky alebo naopak do ľahostajnosti. Pomôžte im zachovať si pozitívny postoj k ochrane životného prostredia a povzbuďte ich v hľadaní možných riešení.
S podrobnými vedomosťami o danej téme a doterajšími skúsenostiach iných majú študenti voľný priestor pre navrhovanie osvedčených i nových kreatívnych riešení. Ich uplatnenie v praxi je možné konzultovať s koordinátorkou a s odborným garantom programu, ako aj so zainteresovanými subjektmi (výrobný podnik, samospráva, spotrebitelia a pod.).
Dennodenne sme zaplavovaní množstvom zlých správ a sťažností. YRE projekty a výstupy sú charakteristické tým, že navrhujú konkrétnu zmenu k lepšiemu.
5. KVALITNÝ NOVINÁRSKY PRÍSPEVOK
Svoj výskum a zistenia môžu študenti prezentovať rôznym spôsobom – reportážou v miestnom periodiku, výstavou na mestskom úrade, v školskom časopise, na webovej stránke školy. Žurnalistické spracovanie je totiž spôsob, ako sprístupniť komplikovanú (napr. odbornú) informáciu širokej verejnosti v krátkej a zrozumiteľnej podobe. Mladí reportéri si sami zvolia, pre aký spôsob či žáner sa rozhodnú.
Dôležité je len to, aby dodržali základné pravidlá novinárskej práce – aby boli objektívni, profesionálni, presní; t. j. aby sa snažili poskytnúť nezávislé informácie, podložené spoľahlivými zdrojmi a údajmi. Na rozdiel od reálnej novinárčiny, ktorá najmä informuje, by mal byť prieskum mladých reportérov nielen o hľadaní problémov, ale aj ich riešení.
Tu je niekoľko tipov (najmä pre študentov), ako napísať dobrý novinársky text.
5.1 Písanie článku
Cieľom novinárov (a teda aj cieľom mladých reportérov) je byť čítaný. Preto by mal článok čitateľov od prvej chvíle zaujať tak, aby ho prečítali až do konca. Symbolicky povedané, autor by mal svojho čitateľa vziať za ruku, upútať ho, previesť ho celým textom a na konci v ňom zanechať príjemný pocit.
Na rozdiel od školy, kde je učiteľovým zamestnaním prečítať si slohové práce predtým, ako ich oznámkuje, čitatelia novín vaše články čítať nemusia a nie sú za to platení. A v tom spočíva problém všetkých novinárov – ako upútať ich pozornosť? Ako napísať dobrý článok?
1. Čitateľ je na prvom mieste.
Pri písaní článku vždy myslite na svojich budúcich čitateľov. Článok by mal pochopiť každý z nich. A hlavne – po týždňoch skúmania sa pravdepodobne stanete odborníkom na daný problém. Budete poznať všetkých aktérov aj súvislosti. Pre väčšinu z vašich čitateľov to však bude celkom nová téma. Preto nikdy nezabudnite predstaviť osoby a organizácie, ktoré v reportáži vystupujú, či osvetliť súvislosti, vzťahy a detaily.
2. Nájdite správne slová.
Starostlivo voľte jazyk vášho článku. Používajte slová, ktoré sú stručné, jednoduché a presné. Zvyčajne existuje správny výraz, ako sa vyjadriť. Nájdite ho. Dávajte si pozor na odborné a vedecké slová. Nie každý im porozumie. Preto ich nepoužívajte priveľa.
Vyvarujte sa priveľkého množstva číselných údajov. Často čitateľa viac zmätú, ako poučia. Vyberte si radšej percentá ako absolútne čísla, lepšie sa porovnávajú. Ak je to možné, zameňte čísla za opisy. Napríklad namiesto „bývalý Sovietsky zväz mal 22 000 km²” použite: “bývalý Sovietsky zväz bol 60-krát väčší ako Nemecko”.
Používajte krátke vety. Už dvadsať slov je priveľa na to, aby si čitatelia vašu vetu zapamätali. Ako ju skrátiť? Vyškrtnite všetky opakujúce sa slová, zbytočné prídavné mená a zámená, príslovky. Nesnažte sa do jednej vety natlačiť čo najviac informácií. Uprednostnite jednoduché vety pred súvetiami. Striedaním dlhších a kratších viet dosiahne text potrebnú dynamiku.
3. Dobrý titulok je polovica úspechu.
Nájdite titulok, ktorý je atraktívny, vtipný, provokujúci a upúta pozornosť čitateľa. Text môžete rozdeliť na menšie bloky medzititulkami. Vďaka nim sa bude v texte lepšie orientovať a zároveň ho budú lákať, aby pokračoval v čítaní.
Aký je to „dobrý titulok“?
4. Buďte nezávislí a objektívni.
Základné novinárske pravidlo znie – informáciu možno pokladať za pravdivú vtedy, ak ju potvrdili aspoň dva od seba nezávislé zdroje. Preto si údaje vždy preverte a zdroje uvádzajte („podľa agentúry Reuters“, „ako potvrdil XY z mestského úradu“). Článok môžete ilustrovať nezávislými výskumami, grafmi, tabuľkami.
Buďte nezávislí, vždy dajte priestor obom stranám, aj keď sú v konflikte. Ak chcete vyjadriť svoj vlastný názor, urobte to na inom mieste, nie priamo v článku (napr. vo vedľajšom stĺpčeku alebo komentári). Hlavný text by mal vychádzať z objektívnych faktov.
Čo je objektívny a čo subjektívny?
Aký je rozdiel medzi správou a komentárom, resp. spravodajstvom a publicistikou?
Ako uviesť zdroj?
5. Ilustrujte alebo „ukážte, o čom hovoríte“.
Odhliadnuc od toho, že fotografia je jedným z najhodnovernejších zdrojov, priťahuje pozornosť čitateľa, robí text atraktívnym a najmä – je výrečnejšia, ako všetky slová. Nie nadarmo sa hovorí, že lepšie je raz vidieť, ako stokrát počuť.
K novinárskej fotografii patrí krátky popis, ktorý by vysvetľoval, kde vznikla či aké osoby zachycuje. Môže to byť niekoľko slov alebo aj celá veta. Aj tu je však namieste stručnosť – preto nepopisujeme to, čo je jasne viditeľné, a nepoužívame vety, ktoré už sú v texte.
Čo si ako prvé všímame pri listovaní časopisom a novinami?
Prečo ľudia viac obľubujú magazíny ako noviny?
V čom sa odlišuje novinárska a umelecká fotografia?
Popíšte fotografiu z tlače – čo, kde, kedy sa stalo, kto na nej vystupuje.
6. Zlaté pravidlo: 6 W
Z angličtiny: who, what, where, when, why + how. Aby boli informácie v článku úplné, mal by odpovedať na tieto základné otázky:
Kto – je aktérom problému, koho sa týka?
Čo – je predmetom vášho článku, čo sa deje, čo je podstatou výskumu?
Kde – sa problém odohráva, akej oblasti sa týka?
Kedy – sa jednotlivé udalosti odohrali?
Prečo – k problému došlo, aké sú jeho príčiny?
Ako – ako k problému došlo?
6. Dajte článku hlavu a pätu.
Informácie usporiadajte hierarchicky od najdôležitejšej k najmenej dôležitej, od najkonkrétnejšej k najviac abstraktnej, od špecifickej k všeobecnej, od súčasnej po minulú. Spájajte informácie, ktoré spolu súvisia tak, aby ste sa neopakovali.
7. Buďte aktuálni. Originálni. Svieži.
Vyberte si tú časť problému, ktorá je momentálne aktuálna, a teda pre verejnosť najzaujímavejšia. Premyslite si, čo chcete článkom povedať a komu. Príliš veľa faktov oslabuje hlavnú myšlienku. Zvážte, ktoré informácie sú podstatné a ktoré boli užitočné len pre váš výskum. Píšte radšej krátke články.
A hlavne - držte sa témy! Priveľa informácii čitateľov skôr zmätie, než poučí. Hlavný text zbytočne nezahlcujte údajmi. Buďte svieži a originálni! Používajte prítomný čas, priamu reč, citáty. Využite grafy, fotografie, komentáre, rozhovory v bočnom rámčeku. Nebojte sa byť kreatívni!
5.2 Článok skontrolujte.
Všimnite si, či:
- má krátky a atraktívny titulok,
- nie je príliš dlhý,
- čitateľ sa z neho naučí niečo nové,
- má určitý uhol pohľadu,
- jasne odpovedá na šesť základných otázok (pravidlo 6W),
- dáva priestor rôznym názorom,
- informácie dokladá nezávislými údajmi,
- uvádza zdroje údajov,
- je ilustrovaný,
- je gramaticky správny.
A ako napísať ZLÝ článok?
- Píšte pre seba, a nie pre verejnosť. Vykašlite sa na vysvetľovanie zložitých vecí, na dodržanie témy a všetky informácie napchajte do hlavného článku. Hlavne nič nerozpitvávajte do hĺbky a v žiadnom prípade neuveďte už v úvode, čoho sa bude text týkať.
- Keďže sa článkom nesnažíte nič konkrétne povedať, je celkom zbytočné vysvetľovať pozadie vášho výskumu a súvislosti. Aj keď budú niektorí z vašich čitateľov vzdialení tisícky kilometrov, určite si nejako poradia. Takže sa nebojte použiť maximum cudzích slov, čísloviek a percentuálnych údajov.
- Používajte čo najdlhšie a najzložitejšie vety. Ilustrácie sú zbytočné, iba zaberajú priestor. Nebojte sa hrubíc ani iných kixov.
- Váš článok by mal byť iba suchý technický popis problému. Žiadne zbytočné rozhovory s ľuďmi, ktorých sa problém týka. Debatovaním s verejnosťou a environmentálnymi odborníkmi o možných riešeniach nestrácajte čas. A po čitateľoch nechcite, aby niečo zmenili.
- S nikým sa neraďte. Čo už by vám váš učiteľ, koordinátorka programu či špecialista na životné prostredie mohli povedať? Rovno článok uverejnite, stojte si za ním a hlavne s nikým nediskutujte!
5.3 Hodnotenie riportu
Či sa vám podarilo splniť jednotlivé podmienky kvalitného riportu, si môžete skontrolovať v pracovnej tabuľke.
|
Obraz miestnej situácie
|
Plán
|
Skutočnosť
|
|
Spracovanie textu zrozumiteľne vysvetľuje/objasňuje miestny problém
|
|
|
|
Pozícia každého z aktérov problému je jasne pomenovaná („kto je kto”)
|
|
|
|
Vysvetľujete vzťah medzi vybraným miestnym problémom a globálnym problémom
|
|
|
|
Každý z aktérov dostal priestor vyjadriť sa (aj keď máte vlastný názor, kto má pravdu)
|
|
|
|
Váš riport je zameraný na skúmanie konkrétneho problému a jeho príčin, no súčasne navrhuje riešenia. Nezanecháva v čitateľoch negatívny dojem, že existujú problémy bez riešení.
|
|
|
|
Nezávislosť a presnosť autorov
|
Plán
|
Skutočnosť
|
|
Riport ilustrujú fotografie, štatistiky, grafy apod.
|
|
|
|
Všetky zdroje informácií sú uvedené
|
|
|
|
Názor autorov možno vyjadriť, no treba mať na zreteli dôveru čitateľov. Každé osobné stanovisko autorov je označené ako komentár/názor a publikované oddelene od objektívneho (hlavného) textu.
|
|
|
|
Autori dbajú na záverečnú kontrolu textu, aby sa vyhli gramatickým a štylistickým chybám, a sú otvorení pripomienkam ostatných.
|
|
|
|
Konečnú verziu posúdi nezávislá osoba mimo okruhu autorov, napr. novinár
|
|
|
|
Žurnalistická forma
|
Plán
|
Skutočnosť
|
|
Forma výsledného riportu (fotovýstava, rozhlasová relácia, novinový článok) je definovaná od samého začiatku projektu
|
|
|
|
Každé spracovanie má atraktívny titulok, prípadne aj podtitulky
|
|
|
|
Dĺžka produktu je prispôsobená publiku (nikto nebude čítať 10-stránkový článok); ak je koncept príliš dlhý, treba upraviť záverečnú verziu tak, aby oslovila publikum
|
|
|
|
Obrázky alebo grafy zvýšia atraktívnosť a zrozumiteľnosť výsledného útvaru
|
|
|
|
Na konci sú jasne uvedené mená a vek autorov
|
|
|
6. OSLOVENIE MIESTNEHO PUBLIKA
Väčšinu ľudí zaujíma najmä to, čo sa deje v ich bezprostrednom okolí. Preto je regionálna žurnalistika užitočným nástrojom pri šírení environmentálneho povedomia. Novinári tu zohrávajú dôležitú rolu pri skúmaní problémov, ich vysvetľovaní a šírení informácií, ktoré môžu spustiť pozitívne zmeny.
Prezentovať priebeh a výsledky skúmania môžu študenti miestnemu „publiku“ rôznym spôsobom, priebežne alebo až v závere projektu.
|
Komunikácia s miestnym publikom
|
Plán
|
Skutočnosť
|
|
Definíciu publika (komu budeme projekt prezentovať) a stratégiu na jeho oslovenie riešime od začiatku projektu
|
|
|
|
Od samého začiatku zabezpečíme kontakt s miestnymi novinármi, ktorí môžu byť cennými radcami a pomôcť spropagovať prieskum
|
|
|
|
Študenti sa zapájajú do propagácie svojho projektu miestnemu publiku
|
|
|
|
Študenti aktívne propagujú svoj projekt medzi priateľmi, rodinou, ...
|
|
|
|
Osobitná propagácia sa deje na pôde školy (blog, web stránky, školský časopis, plagáty, panely ...)
|
|
|
|
Prezentácia výsledkov prieskumu sa uskutoční na verejnom stretnutí s diskusiou, na ktoré môžu byť pozvaní aktéri problému, miestni obyvatelia, miestne médiá, rodičia
|
|
|
| Príloha | Veľkosť |
|---|---|
| Stiahnuť vo formáte pdf | 151.62 KB |
