V malom meste sa diali veľké veci
Prvé stretnutie :) Autor: Miroslava Sabová Dudášová

V malom meste sa diali veľké veci


Prvé stretnutie :) Autor: Miroslava Sabová Dudášová

V školách sa učia najmä poučky a vzorce. Nerozvíjame však svoju osobnosť a nezisťujeme, čo nás naozaj baví. Kvôli tomu sú dobrovoľné mimoškolské vzdelávania a programy také dôležité. Rozvojový program Priestor pre rozvoj (organizátor KCPriestor), ktorého som sa zúčastnila aj so svojou sestrou, poukazuje a sústreďuje svoju pozornosť na rozvoj mladých potencionálnych dobrovoľníkov. Každému účastníkovi bol pridelený mentor, ktorý mu pomáhal s jeho osobnostným rozvojom a zároveň sa s ním delil o svoje skúsenosti z oblasti dobrovoľníctva. Práve preto sme si zvykli hovoriť „mentorčatká“. Pravidelne sme sa stretávali aj na prednáškach zameraných na organizáciu akcie.

V našom sesterskom rozhovore vám porozprávame o našich dojmoch, vlastnej akcii aj o záverečnej ceremónii. Program podporilo mesto Sereď a Nadácia pre deti Slovenska z grantového programu Hodina deťom.

My obe chodíme do Priestoru od svojich dvanástich rokov. Ja som sa do polročného programu Priestor pre rozvoj prihlásila, pretože som sa chcela naučiť, ako postupovať pri organizovaní akcie a samozrejme si to aj vyskúšať. A prečo ty?

Pretože som chcela objaviť nejaký nový koníček. A toto bola úžasná príležitosť, pri ktorej som si mohla vyskúšať niečo nové a úžasné bolo, že sme sa mohli inšpirovať aj od druhých. Rozvinula sa mi nie len stránka organizácie a dobrovoľníctva, ale objavila som aj nejaké nové vlastnosti. Utvrdila som sa v tom, že som extrovert a dreamer, mám nové skúsenosti v zadeľovaní rozpočtu a viem viac o správnej propagácií. Nikdy som si nemyslela, že dokážem zorganizovať verejnú akciu, ale podarilo sa! A ako to rozvinulo teba?

Myslím že jednou z najdôležitejších vecí, ktoré som sa naučila, je správne podávanie feedbacku. Ako ovládať svoje myšlienky v návale emócií a kedy sa nebáť zareagovať. Som veľmi rada, že som mohla viac spoznať nielen seba, ale aj iných ľudí. Keď sme diskutovali o všetkých tých témach, ktoré sme na workshopoch preberali, spoznali sme sa oveľa viac aj s tými, o ktorých sme dovtedy nič nevedeli. Nenaučila som sa aké sú moje silné a slabé stránky. Teraz viem, že neexistujú. Existujú iba hodnoty a strachy. A o tých už viem. Skvelé bolo, že sme mohli pracovať aj s mentorom, ktorý nám vysvetlil všetko, čo sa do prednášok nezmestilo. Ako sa Ti s tvojím pracovalo?

Moja mentorka mi porozprávala o svojich skúsenostiach, chybách a úspechoch pri organizovaní a práve z toho som mohla čerpať ponaučenie. Na všetky stretnutia sme chodili pravidelne, ale s mentormi sme sa stretávali aj počas svojho voľného času. A práve to ma „nakoplo“ a tento program sa stal súčasťou môjho života. Ak by to tak nebolo, organizácia akcie by mi išla oveľa horšie. Naša Halloweenska oslava mi dala možnosť nadobudnúť trochu praxe, ktorá sa z prednášok nedá získať. Naučila som sa pracovať aj improvizovať s výzdobou a moje poznámky z workshopov ma zachránili pri propagácií, rozpočte aj pri rozhodovaní, či je toto tá akcia, ktorú chcem robiť. A čo naučila organizácia Halloweenu teba?

Naučila ma hlavne to, že kvalita akcie nezodpovedá jej cene. Myslela som si, že budem musieť všetku výzdobu nakúpiť. Na niektoré veci by som ale minula všetky peniaze. Stačilo len trochu zapojiť kreativitu a mali sme tematické jedlo aj výzdobu. Vtedy mi aj mentorka dobre poradila pri propagácií. Keď sme organizovali akciu, nemali sme za sebou ešte všetky workshopy, a keď sme už mali akciu za sebou, z prednášok som si odniesla oveľa viac. Všetky mentorčatá mohli zároveň sledovať akcie druhých, či už boli zábavné, kultúrne alebo aj enviromentálne založené. Mne práve toto prinieslo veľa inšpirácie a spoznala som aj veľa zaujímavých ľudí.

Ukončením programu bola záverečná ceremónia. Každé mentorča malo príležitosť odprezentovať svoju akciu nielen pred ostatnými účastníkmi programu a mentormi, ale aj pred médiami a ľudmi z vedenia mesta. Bolo úžasné vidieť, koľko ľudí si všíma prácu KC Priestor. Zároveň sme získali aj nové kontakty, ktoré nám môžu pomôcť v našom ďalšom rozvoji. Školení sme sa zúčastnili približne dvadsiati a vlastnú akciu sme zorganizovali desiati. Za to, ale aj za aktívne zapájanie sa na workshopoch, nám bol udelený záverečný certifikát.

Ale program Priestor pre rozvoj nebol len o získaní certifikátu. Bol hlavne o nových príležitostiach, skúsenostiach, priateľstvách a o poznaní samého seba. Vieme že stále máme čas rozbiehať ďalšie projekty a teraz na to máme aj p/Priestor.

 

Meno autora/autorov: 
Eva a Ema Mančíkové
Vek autora/autorov: 
14