Jednou z prioritných tém Zuzany Čaputovej je životné prostredie. Za jej ročné pôsobenie navrhla niekoľko opatrení, a to aj na úrovni prezidentského paláca. Ako môže ovplyniť verejnú diskusiu v tejto oblasti a aké konkrétne kroky na zlepšenie už podnikla, porozprával prezidentkin poradca pre oblasť životného prostredia Norbert Kurilla, ktorý navštívil Mladých reportérov na ich Bielokarpatskej misii.
Môže prezidentská kancelária nejako prispieť k zlepšeniu životného prostredia?
Prezidentská kancelária alebo aj pani prezidentka sama o sebe má limitované kompetencie z hľadiska priíjmania a schvaľovania zákonov. Ale má veľký vplyv vzhľadom na svoju osobnosť, na svoju popularitu a charizmu meniť veci k lepšiemu, a to isté platí aj pre oblasti životného prostredia a zmeny klímy.
Máte na to aj nejaké mechanizmy alebo predkladáte len návrhy?
Začal by som tým, že každý prichádza sám s nejakými návrhmi, a týka sa to aj kancelárie prezidentky. Napríklad v oblasti odpadov spolupracujeme s Inštitútom pre cirkulárnu ekonomiku (INCIEN). Analyzovali sme s nimi triedenie, respektíve kvantinu aj kvalitu triedenia odpadu po jednom roku, odkedy beží program zlepšenia triedenia odpadov.
Aké konkrétne zmeny sa v prezidentskom paláci zavideli v otázke životného prostredia?
Pani prezidentka prišla s inciatívou takzvanej zelenej kancelárie. To znamená, že sami chceme ísť príkladom, napríklad aj v tom, že obstarávame čistiace prostriedky, ktoré spĺňajú určité ekologické štandardy. Snažíme sa prijať aj konkrétne ciele, ako byť inšpiráciou pre iných. Novinkou od mája sú včely v prezidentskej záhrade a vlastný med budeme darovať pri rôznych medzinárodných či štátnych návštevách. Nepoužívame jednorazové plasty, vodu do džbánov dávame z vodovodu alebo perlivú v sklenených fľašiach. Triedime akýkoľvek odpad, máme kopostáreň či zber batérii. Tých príkladov je ozaj veľa. Okrem toho, že chceme íst sami príkladom a tým inšpirovať aj iných, súčasne v diskusii s rôznymi ministrami a vplyvnými ľuďmi vytvárame tlak, aby vláda vo svojich programoch brala ohľad aj na túto prioritu pani prezidentky. Toto je jej veľká sila - presadiť veci tým, že ide sama príkladom a tým ovplyvní aj dianie.
Dá sa teda povedať, že za vyše roka jej pôsobenia prezidentský palác “ozelenel”…
Myslím si, že áno. Ja som tam osobne len tri mesiace, ale v zásade moja osobná skúsenosť, respektíve pracovná skúsenosť z minulosti, keď som dlhé roky pracoval na ministerstve a pozorne sledoval vývoj, tak môžem povedať, že za posledný rok sa situácia veľmi zlepšila.
Predtým ste pôsobili na Ministerstve životného prostredia. Teraz ste poradcom prezidentky v tejto oblasti. V čom vidíte rozdiel?
Posledné štyri roky som pôsobil ako štátny tajomník, ale začínal som na tej najnižšej pozícii, čiže som si prešiel rôznymi štádiami fungovania na ministerstve. Keď to teraz porovnávam a zhodnotím, veľkým rozdielom je to, že keď ste v exekutíve na ministerstve, tak reálne musíte tie zákony dotiahnuť, presadiť, nájsť spoločenský konsenzus, zhodu. Jednak v rámci rezortu, ale aj iných ministerstiev, iných steakholderov (pozn. jedinec, skupina či organizácia nejako zviazané s inou organizáciou) či iných dotknutých strán. To je náročnejšie v tom, že máte legislatívnu právomoc a zároveň aj zodpovednosť. Pani prezidentka alebo jej úrad a teda ja ako jej poradca, sa snažíme formovať politiku navovnok, dovnútra, vyvolávať stretnutia. Tá práca je teda trošku iná, je tam menej zodpovednosti. Na konci síce pani prezidentka podpisuje zákony, má však možnosť to podpísať alebo nepodpísať. Na ministerstve sme zodpovedali skôr za tú celú prípravnú fázu, prejsť si celou tou genézou a nakoniec zákon presadiť v parlamente. Zatiaľčo pani prezidentka má reprezetatívnu funkciu, dokáže aj svojou osobnosťou a svojim vplyvom meniť veci k lepšiemu.
A čo konkrétne obnáša vaša práca ako poradcu pre životné prostredie?
Stretávame sa so širokým spektrom ľudí, aj s členmi mimovládnych organizácií, so záujmovými združeniami - závisí to od danej témy. Častokrát máme spoločné porady na úrovni poradcov, ale aj na úrovni širšieho tímu. Máme aj vnútorné oddelenie, ktoré nastavuje prácu regionálnych alebo tématických výjazdov. Už za môjho pôsobenia sme absolvovali výjazd v kontexte zmeny klímy, najmä témy sucha a adaptácie na klímu na južnom Zemplíne. Tam sme tematicky vytipovali dané lokality, kde sucho reálne spôsobuje škody, či na majetkoch alebo na ekosystémoch. Napríklad sme dizajnovali cestu tak, aby sme videli, aké sú dopady sucha na poľnohospodárov, aké v krajine či v lesnom prostredí a takisto sme sa aj pozreli na vodozádržné opatrenia, ktoré pomáhajú zadržiavať vodu v krajine. Čiže moja úloha bola tematicky naplánovať tento regionálny výjazd tak, aby poukázal na problém a aby sa dotknutí kompetentní problémom aktívnejšie a efektívnejšie zaoberali. Takže to je jeden z príkladov našej spolupráce s pani prezidentkou.
Sme radi, že ste sa prišli pozrieť k nám na našu Bielokarpatskú misiu. Poznali ste náš program už predtým?
Registrujem tento program už dlhšie a veľmi ma zaujal, ale poznal som ho skôr cez úspechy na medzinárodnej úrovni. Teraz mám však možnosť zoznámiť sa osobne s mladými ľudmi, veľmi zapálenými reportérmi. Cítim to aj ja za môjho pôsobenia, že nám na Slovensku chýba kvalifikovaná žurnalistika, chýba nám kvalitné environmentálne spravodajstvo, ktoré nie je iba PR, ale naozaj viac skúma podstatu problému.
Od rána ste nás sledovali pri práci a časť programu ste absolvovali s nami. Čím sme vás oslovili?
Zaujali ste ma tým, že medzi vami je taký prirodzený zápal, že vám všetkých záleží na životnom prostredí, ale zároveň sa pohybujete aj v tom mediálnom prostredí. Veľmi milo ma prekvapili aj vaši mentori, ľudia ktorí to celé vedú, aj vrátané vás, tých skúsenejších reportérov. Priznám sa, že očakávania som mal podobné tomu, čo prežívam, ale tí ľudia ma viacej povzdbudili k tomu, že takéto spoločné aktivity majú skutočný význam.
„Projekt ´Objekt(ív) 21: Mladí reportéri pre občiansku spoločnosť’ je podporený z programu ACF - Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“
