Už to vidím, vidím to všade. Je to zase ničo nové. Odštartovalo sa nové obdobie - obdobie prebúdzania. Takto nám príroda dáva najavo, že aj napriek tomu všetkému sa dá začať odznova.
Je malá, bezbranná. No je to jedno malé srdce prírody. Ľuďom ani nevadí, že každý deň zabijú tisícky takých sŕdc. Ona je krásna. Poteší oči, ulahodí srdcu, zahreje dušu a my ľudia ich ničíme len tak, bez dôvodu. Zničíme srdcia prírody a nahradíme asfaltom, akoby ciest a áut už nebolo dosť. Hynú srdcia prírody, netešia už oči, nelahodia srdcu, nehrejú dušu. A za všetko môžeme my - ľudia.
Ja ako sídliskové dieťa si uvedomujem, že sa dnes veľa stavia na úkor zelene. Pokladám to za celosvetový problém.
Cestou do školy som prechádzala okolo trávnatej plochy. Prednedávnom tam mesto začalo budovať činžiak. Je to smutné, lebo ma ten pohľad na zeleň vždy potešil.
V živote sú dve cesty - jedna je jednoduchá, pohodlná, betónová...Tá druhá je zložitejšia, človek sa sem tam musí "predierať" kamením a trávou, ale stojí to za to. Môže sa zhlboka nadýchnuť čerstvého vzduchu, počuť spev vtákov aj šum potôčika. Ja som si už vybrala...
Čo spôsobí jedna kvapka motorového oleja v malej mláčke?!
V dažďovej mláke sa krásne odrážajú stromy a obloha, zrazu sa tam náhodne dostane jedna kvapka oleja z auta a všetko je preč.
Z môjho detského pohľadu si ani nedokážem (a vlastne ani nechcem) predstaviť, čo sa stane, ak dôjde k obrovskému úniku ropy v mori. Spôsobí to trápenie a smrť mnohým živočíchom aj rastlinám.
Tieto ruky pomohli. Tieto ruky sa snažia, aby na našej matke Zemi stále kvitli takéto nádherné kvety. Tieto ruky si nasadili rukavice a vyčistili prírodu od stále sa zvyšujúcej záťaže - odpadu. A čo *TVOJE* ruky? Pomohli? ... Tak čo, pomôžu?
Na okraji lesa jedného dňa vyklíčila malá kaška. Rástla pod ochranou starého odpadkového koša. Cítila sa tam v bezpečí, nebolo jej zima, neohrozovali ju obyvatelia lesa, ani človek. Po dlhšom čase začalo byť kaške zle a necítila sa dobre. Tento stav zapríčinili látky, ktoré boli uvoľňované do zeme cez hrdzavé telo odpadkového koša. Nádoba na odpadky, ktorá sa stala odpadom, začala malú kašku ohrozovať. A nielen ju...
Možno si to ani neuvedomujeme, ale súčasťou ľudskej činnosti je produkcia komunálneho odpadu do ktorého patrí aj drobný stavebný odpad. Najčastejšie vzniká pri činnostiach, kedy niečo nové budujeme, prerábame a likvidujeme. Pri likvidácii už nepotrebných stavebných objektov, alebo časti stavieb, pri budovaní nových stavieb, pri prerábaní miestností používame a likvidujeme stavebný materiál. Dôsledkom týchto činností je vznik drobného stavebného odpadu, o ktorý sa musíte náležíte postarať.Moja fotografia odhaľuje skládku tohto stavebného odpadu.
Moja fotografia odhaľuje vyhodené porcelánové umývadlo. Všeobecne sklo patrí medzi veľmi dobre recyklovateľný materiál a vyhadzovaním do voľnej prírody spôsobujeme zaťaženie až na 4000 rokov, kedy dochádza k jeho rozkladu. Keď porovnáme strednú dĺžku ľudského života čo je približne u mužov 74,5 roka v roku 2025 a u žien 80,5 roka s dobou rozkladu skla, čo je 4000 rokov, tak asi nemusíme vyjadrovať koľko generácii bude ovplyvnených vyhodením sklenených odpadov do voľnej prírody.
Tým, že sa zbavíme nepotrebných vecí vyhodením do voľnej prírody, spôsobujeme nebezpečenstvo nielen obyvateľom, ale aj zvieratám vo voľnej prírode. Zaťažujeme a znečisťujeme prírodu, ktorá sa s rozkladom jednotlivých druhov odpadu musí popasovať niekoľko rokov a v mnohých prípadoch niekoľko storočí či tisícročí! Taj je to aj v prípade moje fotografie s názvom koleso odpadu.
Na správne fungovanie webovej stránky a analýzu návštevnosti používame súbory cookie. Konkrétne informácie o tom ako cookies používame, nájdete na tejto adrese.