Najväčšia zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe je v ohrození. Vo vzorkách vody v troch verejných vodovodoch Žitného ostrova Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Dunajskej Strede zistil prítomnosť toxického pesticídu atrazín. Na Slovensku je už trinásť rokov zakázaný.
V polovici decembra minulého roka zostalo päťtisíc obyvateľov v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov bez pitnej vody. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) aj po opakovaných chemických analýzach našiel v pitnej vode z vodovodov niekoľkonásobne prekročené množstvo atrazínu. Je to pesticíd, ktorý sa v minulosti používal na ničenie buriny.
Kontaminácia pitnej vody v šiestich obciach dunajskostredského okresu
Západoslovenská vodárenská spoločnosť (ZSVS), ktorá je dodávateľom pitnej vody v regióne, zistila v odobratých vzorkách troch verejných vodovodov nadmerné množstvo atrazínu. Na základe rozhodnutia RÚVZ so sídlom v Dunajskej Strede bol vydaný zákaz používania pitnej vody na pitie, varenie a prípravu potravín. Znečistením sú zasiahnuté obce: Trstená na Ostrove, Baka, Jurová, Holice, Lúč na Ostrove, Blatná na Ostrove.
Obyvatelia, ktorí sú napojení na vodovodnú sieť ZSVS, boli následne zásobovaní pitnou vodou cisternovými vozidlami. Rodiny, ktoré čerpajú vodu z podobne kontaminovaných, ale vlastných studní, v určitých prípadoch takúto možnosť nemali. Počas vianočných sviatkov bolo zabezpečené náhradné zásobovanie pitnou vodou devätnásťlitrovými nádobami, takzvanými barelmi.
V priebehu mesiaca január a začiatkom februára 2018 ZSVS nainštalovala do verejného vodovodného zásobovacieho systému uhlíkové filtre, ktoré by mali atrazín odstrániť. Namontované filtre vyriešili len problém rodín napojených na vodovodnú sieť. Nevyriešené však zostali domácnosti, ktoré používajú vodu z vlastných studní.
Ako vnímajú situáciu obyvatelia jednej z dotknutých obcí
"Na mimoriadnom zasadnutí krízového štábu v Dunajskej Strede som sa dozvedel, že v našej obci je obrovský problém s pitnou vodou. Tridsať percent obyvateľov je napojených na verejný vodovod. Tieto rodiny boli zásobované pitnou vodou z cisterien a počas Vianoc vodou v bareloch. Domácnosti, ktoré používajú vodu z vlastných studní kupovali balenú vodu," informoval starosta obce Holice Imrich Vajas a pracovníčka obecného úradu Andrea Szemová doplnila: "O situácii sme obyvateľov informovali prostredníctvom oznamov v obecnom rozhlase a webovej stránky obce. Telefóny stále zvonili, ľudia boli zvedaví a najmä šokovaní."
"Keď som počula od známych, že voda v susednej dedine je kontaminovaná, mala som zmiešané pocity. Tušila som, že tento problém zasiahne aj našu obec. My doma nemáme verejný vodovod. Využívame vodu z vlastnej studne. Po zákaze používať vodu na pitie a varenie sme začali kupovať vodu v obchode," povedala pani Erika (39).
"Prekvapila ma správa, že máme znečistenú vodu, lebo nie som pripojený na verejný vodovod. Bol som rád, keď som sa dozvedel, že uhlíkové filtre zachytia atrazín. Doma uhlíkový filter používame bežne, čiže voda, ktorá je za aktívnym uhlím, vyhovuje požiadavkám pitnej vody. Napriek tomu sme na pitie a varenie vodu kupovali. Obecný úrad dal spraviť niekoľko rozborov zo studní z rôznych častí dediny. Upokojil som sa, že vo vzorkách vody zo studní atrazín nebol potvrdený. Tak verím, že ani v tej mojej," odpovedal Ján (58).
Minister životného prostredia ohlásil mimoriadne kontroly
Po tom, čo v šiestich obciach na Žitnom ostrove RÚVZ zakázal piť vodu z vodovodu, ministerstvo životného prostredia (MŽP) ohlásilo kontroly poľnohospodárskych prevádzok nachádzajúcich sa v blízkosti vodného zdroja. Mimoriadne kontroly Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) sa sústredia na dodržiavanie zákona pri nakladaní s potenciálne znečisťujúcimi látkami.
SIŽP začala na území CHVO kontroly v 13 poľnohospodárskych prevádzkach, povedala Beata Matulová zo SIŽP a dodala: „V súčasnej dobe kontroly prebiehajú, sú v štádiu vyhodnocovania, nie sú ukončené, z tohto dôvodu nie je možné sa k danej problematike vyjadriť.“
Mladí reportéri pre životné prostredie zisťovali, či pravdepodobným zdrojom znečistenia je environmentálna záťaž z minulosti. „Ministerstvo z tohto dôvodu uvádza, že skôr ako prítomnosť environmentálnej záťaže je za príčinu možné považovať nesprávne používanie pesticídu poľnohospodárskou praxou v nedávnej minulosti alebo ilegálne zbavenie sa zásob pesticídu po zákaze jeho používania,“ napísala Veronika Katonová z odboru práva MŽP.
Stav podzemných vôd na Žitnom ostrove sa zhoršuje
Znečistenie vodárenských zdrojov na Žitnom ostrove atrazínom sa rozšírilo na ďalší vodný zdroj v obci Veľká Paka, ktorý zásobuje pitnou vodou aj obec Mierovo. Ako informovala mladých reportérov poslankyňa NR SR Anna Zemanová, nameraná hodnota atrazínu vo vodnom zdroji vo Veľkej Pake sa stále pohybuje na hranici povoleného limitu. V tejto obci platí zákaz používať na pitie vodu z vodovodu pre tehotné ženy a dojčatá.
Tomáš Ferenčák, hovorca MŽP, odpovedal, že pesticíd sa už nesmie používať, preto jeho zdroje už nepribúdajú a príroda si s ním dokáže poradiť. Po určitej dobe sa pesticíd rozpadá, masa podzemnej vody ho rýchlo zrieďuje, až zostáva v podobe stopových prvkov, ktoré ani nevieme zachytiť, a preto sa príležitostne niekde môže objaviť a opäť zmiznúť.
Mikuláš Huba, environmentalista a ochranár skonštatoval, že MŽP vo svojich stanoviskách bagatelizuje problém znečistenia pitných vôd na Žitnom ostrove: "Je najvyšší čas, aby tam začalo vykonávať systematický monitoring a trvalo na zásadnej zmene hospodárenia v tejto najcennejšej CHVO na Slovensku, lebo kvalita vody, samočistiaca schopnosť prostredia a možnosti dopĺňania podzemných vôd z Dunaja sa postupne zhoršujú."
Environmentalisti navrhujú
Podľa Petry Ježekovej z Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, poľnohospodárstvo v CHVO používa veľa rôznych pesticídov, mnohé z nich sú škodlivé a dostávajú sa aj do podzemných vôd. Je preto veľmi dôležité používať postupy takzvanej dobrej poľnohospodárskej praxe. Tieto postupy eliminujú (odstraňujú) používanie škodlivých pesticídov. Je to napríklad striedanie plodín, používanie rezistentných (odolných) alebo tolerantných osív. Ďalšou možnosťou je sadenie vhodných kombinácií rastlín a podpora prirodzených nepriateľov. Použitie pesticídov dokážu nahradiť aj mechanické pomôcky, napríklad rôzne plečky a ručná práca. Takisto môžeme využiť bezzásahové zóny a kvitnúce pásy na poliach. Pokiaľ je nutné použitie postrekov, máme k dispozícii biologickú ochranu, to znamená postreky, ktoré sa v prostredí rýchlejšie rozkladajú a nezanechávajú rezíduá (zvyšky).
Meno autora/autorov
Veková skupina
Škola
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 3. Kvalita zdravia a života
- 6. Čistá voda a hygiena
- 12. Zodpovedná spotreba a výroba