Život teenagera na farme
Farma pod Melichovou skalou na Podpoľaní. Foto: Paula Lavrincová

Život teenagera na farme

Premýšľali ste niekedy o tom ako vyzerá život teenagera na farme? A je farmárstvo také idylické, ako sa zobrazuje v romantických filmoch?  Zdenka (15) a Bruno (13) z Farmy pod Melichovou skalou na Podpoľaní vidia skôr nevýhody.

Zdenka a Bruno sú súrodenci, ktorí sa narodili a boli vychovávaní na farme a budovali si vzťah ku prírode už od útleho detstva. Environmentálne témy im vôbec nie sú cudzie, i tak by však neváhali odsťahovať sa. “Áno, hneď by som si zbalila kufor a odišla by som,” povedala Zdenka. Súhlasil aj Bruno. Tomu by sťahovanie nevadilo, ak by to bolo do domu a nie do bytu.

Zvieratá sú záväzok

Zdenke prekáža najmä veľký záväzok jej rodičov, ktorí kvôli domácim zvieratám nemôžu nikam odísť. Teda nie že by boli stále doma, ale ak niekam idú všetci, tak potrebujú pomoc priateľov, ktorí ich krátkodobo zastúpia. A tak sa na spoločné výlety dostanú veľmi zriedkavo. A vadí jej aj zápach z maštale, i keď  ich domáce zvieratá má rada ako svoju rodinu a ťažko sa s nimi lúči, ak nejaké predajú.

Zvieratá na farme sú zaujímavá téma. Štyri až päť kráv, jedno teliatko, dve kozy, štyri prasiatka a pes. To sú zvierací obyvatelia gazdovstva. Mlieko a výrobky z neho rodičia predávajú stálym odberateľom z neďalekého mesta. Srvátkou kŕmia prasiatka a v permakultúrnej záhrade pestujú vlastnú zeleninu. Na farme nič nevyjde nazmar a pokazené veci sa opravujú. Kravy sa väčšinu roka pasú na lúkach. Materina dúška, pamajorán, ľubovník a iné liečivé rastliny profitujú z ich prítomnosti. Keďže lúky na gazdovstve nie sú obrábané ťažkou technikou,  majú z pasenia kráv úžitok. Sú prirodzene hnojené a pravidelne spásané. Množstvo pôvodných rastlinných druhov a hmyzu potvrdzuje správnosť takéhoto prístupu ku hospodáreniu. Niekedy sa objaví aj medveď, či srny. Ale veľké zvieratá sú príliš plaché na to, aby predstavovali skutočnú hrozbu pre človeka.

Agro-turistika

Veci však nie sú také čierne, akoby sa mohlo zdať. Na gazdovstve je veselo. Farma totiž poskytuje aj ubytovanie v súkromí, čo Zdenke a Brunovi umožňuje spoznávať mnohých zaujímavých ľudí a dáva možnosť zažiť rôzne humorné momenty.  Napríklad ten, keď Bruno a jeho kamarát našli gumovú pneumatiku v kríkoch na lúke, kde sa pasú kravy a v ktorých má Bruno privátny bunker. Pneumatiku pustili dolu kopcom. Tá tesne minula prekvapených turistov a zeleninové hriadky. S veľkým šťastím ju zabrzdili balíky slamy tesne pred ohradou, za ktorou sa páslo teliatko a scéna ako z akčnej komédie mala dobrý koniec. 

Väčšina hostí a turistov oceňuje životný štýl na gazdovstve a snaží sa mu prispôsobiť. Nemajú problém separovať odpad, či správať sa ku zvieratám s patričným rešpektom.

Žiť eko

Podľa Zdenky a Bruna sa lazy, na ktorých žijú, vôbec nemenia. „Je to tu stále rovnaké,"  hovorí Zdenka. Aj Brunovi sa zdá, že sa tam nič nedeje. Ale teraz, keď z dôvodu pandémie je ich spoločenský život naozaj obmedzený len na rodinu, tak si uvedomujú ešte viac, koľko voľnosti na farme majú. A svojim rovesníkom odkazujú, aby triedili odpad, ale aby to nepreháňali, lebo niekedy to môže byť náročné a stresujúce. Množstvo odpadu nech radšej znižujú už pri nakupovaní - teda nech nakupujú menej a iba veci, ktoré fakt potrebujú. A nech si pri tom všímajú, ako sú veci zabalené.


Meno autora/autorov

Paula Lavrincová, Nina Kňažická, Ela Škorecová

Veková skupina

11-14

Škola

ZŠ, Škultétyho 1, Nitra

Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:

  • 8. Dôstojná práca a ekonomický rast
  • 15. Život na pevnine

Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:

Rodičia detí z článku sa rozhodli pre životný štýl, ktorý je príkladom dobrého spolunažívania človeka a prírody. Je však náročný na čas a vyžaduje obete od rodičov a detí. Deti túto ich snahu neoceňujú tak akoby mali, i keď si začínajú uvedomovať slobodu, ktorú im rodičia svojou voľbou- opustiť výhody civilizácie poskytujú.

Zatiaľ však ešte nevedia, či chcú v práci svojich rodičov pokračovať alebo radšej ísť vlastnou cestou.