Cestovatelia, ktorí nekomerčným spôsobom navštívili úžasné miesta zemegule, opäť zavítali na festival Iné cesty v Košiciach. Podujatie organizuje už štrnásť rokov Ekocentrum SOSNA a aj tentokrát si dali záležať na autentických zážitkoch, ktorí rečníci na festival priniesli.
Priestory v košických Kasárňach v Kulturparku umožnili návštevníkom si vybrať z dvoch programov prebiehajúcich paralelne v dvoch sálach. Podľa slov organizátora Štefana Szaba sa tak podarilo priniesť na podujatie rôznorodosť výstupov a prilákať viac návštevníkov: „Spájame prednášky o závažných problémoch s odľahčenými témami a s koncertmi takým spôsobom, aby to ľudí zasiahlo a z festivalu odchádzali nabití inšpiráciou,“ uvádza Szabó.
Daždivé poobedie prvého aprílového víkendu na podujatí odštartoval rečník Marcel Rebro mrazivou zimou. Okom objektívu predstavil vymierajúce etnikum žijúce v nehostinných podmienkach ruskej Sibíri. Nenci sú tradiční pastieri, ktorí každý rok ženú svoje stáda 600 kilometrov na juh na zimné pastviská, kde teploty siahajú hlboko pod nulu. Svojim rozprávaním priblížil záprah sobov a v záverečnej diskusii priznal aj fakt, že Nenci sa nedožívajú viac ako 60 rokov a dôchodok trávia aj pozeraním televízie, ktorú celý život nepoznali.
Okrem prednášok zo severnej časti pologule si mohli návštevníci vychutnať aj zážitky z Afganistanu, a to vďaka spisovateľovi a fotografovi Martinovi Mykískovi. Krajinou prechádzal v období za vlády Talibanu a aj napriek zlej povesti tohto miesta svojimi zážitkami divákov presvedčil, že Afganistan je plný pohostinných ľudí, s ktorými nadviazal nezameniteľné priateľstvá.
Večer prinieslo exotiku viacero dobrodruhov. Medzi nimi bol aj Tomáš Šmátrala, ktorý myšlienkou iných ciest žije ako dobrovoľník na Sumatre: „Pri čistení pláže od odpadu som si zároveň upratal aj v hlave, pretože všetky moje problémy sa mi v tú chvíľu zdali banálne. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi pomáham zbavovať džungľu pytliakov, postavili sme školu a recyklačné linky a vďaka tomu sa cítime omnoho lepšie ako po dovolenke v hoteli na lehátku.“ Vo vedľajšej sále prebiehala diskusia s Ladislavom Mikom, Andrejom Bánom a Milanom Votypkom, ktorí otvorili tému utečencov na balkánskej trase. Piatkový program ukončil hudobník Michal Smetanka, ktorý s ľahkosťou a fascináciou priblížil zvuky niekoľkých kútov sveta hrou na netradičné hudobné nástroje.
V sobotu na festival zavítal aj Jozef Šíbik z Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV, aby predstavil ochranu prírody na Aljaške a ukázal aj možnú inšpiráciu pre Slovensko. „Baví ma sledovať, ako si ostatní rečníci plnia svoje sny, či už prekonávaním svojich síl alebo netradičnými výskumami rôzne vo svete,“ tvrdí Šibík. Jedným z takýchto prednášajúcich bol aj Ondrej Kameniar, ktorý sa v rámci svojho výskumu ako lesný ekológ rozhodol zažiť prírodu v jej najsurovejšej podobe. Vydal sa preto do gruzínskeho Kaukazu, kde čelil výzvam na život a na smrť.
Večerným programom sprevádzali Erik Baláž s Karolom Kalinským a návštevníkom festivalu predstavili nepoznanú karpatskú džungľu. V ich krátkych filmových záberoch sa objavil tetrov hlucháň aj rys ostrovid. „Možno sa odlišujeme od ostatných, ktorí cestujú po zemeguli a my sa držíme v Karpatoch. Pre nás je cestovanie o spoznávaní neznámeho a to robíme aj my v našom regióne. Ochrana prírody je našou témou a vďaka osobnému kontaktu s ľuďmi na týchto podujatiach vidíme, že vzrastá ich ochota pomáhať spolu s nami,“ oceňuje príležitosť Erik Baláž.
Názov festivalu nesie myšlienku, v ktorej majú organizátori jasno: „Nechceme ukazovať len pekné fotky. Každý náš rečník vidí vo svojej ceste poslanie, uvedomuje si stav našej prírody a váži si posledné nedotknuté miesta na Zemi. Našim spoločným cieľom je prebudiť v návštevníkovi túžbu po zmene,“ vysvetľuje organizátor Štefan Szabó a podľa slov návštevníčky Martiny sa im zámer vydaril: „Páčilo sa mi, že rečníci tu ukázali svoje cesty, ktoré boli nevšedné a oproti bežným dovolenkám obohacujúce. Hudobná skupina Longital, ktorá dala za festivalom záverečnú bodku, sa s nami rozlúčila poprianím pekných ciest, ktoré vedú pre každého inam a s touto myšlienkou odchádzam domov.“
Festival bol uskutočnený vďaka podpore Európskej komisie a programu Active citizens fund z EEA grants.
