Mladí reportéri pre životné prostredie

Mohyly sa považujú za stavby dávnych predkov z mladšej doby kamennej. Najčastejšie sa nachádzali okolo ciest, kadiaľ toto spoločenstvo ľudí prechádzalo. Mohyly sa preto považujú za historické umelecké dielo a svedectvo spomínanej doby. Tieto staroveké pamiatky dokazujú, že severovýchodné Slovensko bolo už vtedy obývané ľuďmi - prvými pastiermi a roľníkmi. Neostali po nich sídla, ostali len mohyly, preto si ich musíme vážiť.

Keď sme sa v stredu večer stretli v Trenčíne na vlakovej stanici, nikdy by som nepovedal, že prežijem jeden z najkrajších zážitkov vo svojom živote. Po noci v penzióne pod Trenčianskym hradom sme sa oddýchnutí vybrali na raňajky. Po nich nasledovala cesta na Viedenské letisko. Tam sme našli spôsob, ako „vybabrať“ so zamračeným počasím. Pred koncom letu sme mali možnosť vidieť západ slnka. Vtedy som si povedal – už sme na severe. Nečakal som ho okolo tretej hodiny popoludní.

Veľa hádok s rodičmi sa začína vetou: „Choď vysypať smeti.“ Prečo? Sú naozaj smeti dôvod na hádku? Nie sú to len nepodstatné veci, ktoré už nepotrebujeme a chceme sa ich zbaviť? A ako sa ich máme zbaviť? Pre nás sa to možno končí vhodením vrecka do kontajnera, ale je to naozaj všetko? Nakoniec neochotne vstaneme a ideme ich vysypať, aby sme nemuseli počúvať reči našich rodičov. Keď nás v sobotu ráno zobudí hlučné smetiarske auto, tak máme nervy v koncoch, ale nakoniec si uvedomíme, že ak by len týždeň neprišli, smetiaky by boli preplnené. A to ešte nehovoríme o mesiacoch, rokoch...