Keď sa nás pani profesorka na hodine matematiky spýtala, kto by mal záujem zúčastniť sa jednej environmentálnej akcie v Dubnici nad Váhom, váhala som. O problematiku environmentalistiky som sa dovtedy veľmi nezaujímala. No nakoniec ma tak trochu presvedčila kamarátka a ja som išla.
V utorok 26.11.2013 sa stretol náš 5-členný tím s pani profesorkou na stanici v Novom Meste nad Váhom. Všetci sme boli i napriek už chladnému novembrovému počasiu v dobrej nálade. Našou prvou zastávkou bolo Stredisko triedeného zberu v Dubnici nad Váhom. Ním nás sprevádzal jeho vedúci, pán Marek Kurinec.
Vo svojom výklade sa najprv venoval problematike odpadov. Dovtedy som netušila, že na Slovensku sa vyprodukuje každý rok približne 8,5 milióna ton odpadu, z čoho 1,7 milióna vyprodukujú samotní občania a zbytok priemysel. No väčšmi ma zarazilo a pobúrilo, že to množstvo sú len evidované odpady. Všetci dobre vieme, že na Slovensku je mnoho nelegálnych skládok a ani si nechcem predstaviť, aké množstvo by vzniklo, keby sme sčítali úplne všetko dokopy. Navyše mnoho ľudí preferuje pálenie odpadu. A pochybujem, že si ľudia, čo odpad na takéto skládky vyhadzujú a pália kontrolujú, či náhodou nieje nebezpečný a toxický.
V Dubnici nad Váhom sa ročne nazbiera cca 10 000 ton odpadu, čo vychádza približne na 300-400kg na občana. Toto mesto získalo v posledných 2-3 rokoch viacero ocenení za najväčšiu vyseparovateľnosť. Ich prioritami, ktoré sa snažia šíriť ďalej do sveta sú: v prvom rade predchádzať vzniku odpadu. Ľudia by sa mali snažiť nevyhadzovať veci, ktoré sa ešte dajú opraviť alebo inak použiť, pretože aj odpad na zaevidovaných skládkach je stále odpad, hoci je to menšie zlo než nelegálne skládky. A i keď tu ide o trvalé „zneškodnenie“, ničíme si tým ešte použiteľné suroviny a stále viac zaťažujeme Zem, ktorá len ťažko a veľmi dlho odstraňuje tieto odpady. Na Slovensku máme 140 skládok a 2 veľké spaľovne- v Bratislave a Košiciach. Blízko Dubnice sa nachádza skládka Luštek, kde je uložených momentálne 1 mil. ton odpadu a v zime sa dá použiť ako veľký kopec na sánkovanie.
Recyklácia prináša so sebou viacero výhod. Jednou z nich je šetrenie energie. Zoberme si napríklad plechovku coca coly. Jej výroba je energeticky veľmi náročná. No s technológiami, ktoré máme, môžeme recykláciou ušetriť 95% energie, ktorá bola potrebná na jej výrobu. Pri plastoch sú percentá takmer rovnaké. Pri recyklácií 110 ton papiera sa zachráni 1 hektár lesa plný 80-ročných stromov. A recykláciou 4 sklenených fliaš sa ušetrí energia potrebná na 1 deň fungovania chladničky.
Stredisko funguje v 1 prevádzke a má 2 časti: zberný dvor a triediacu halu. Pracuje v ňom 15 zamestnancov. V Dubnici sa nachádza 200 firiem produkujúcich odpad. Ťažisko strediska je hala, kde pracovníci dotrieďujú odpad, pretože ľudia sú veľmi nezodpovední a aj do kontajnerov určených čisto na papier alebo plasty hádžu hocičo. Odpad sa pritom nedelí len na papier, plasty či sklo, ale ešte ďalej na podrobnejšie kategórie. Napríklad papier sa delí na 2 kategórie: kartóny a lepenky a tie ostatné ako noviny, časopisy a zošity. Plasty sa delia na 16 kategórií, z čoho sa len fľaše od nápojov delia na 7 kategórií. Ďalej sa delia napríklad podľa farieb: číre- tie sú pre recykláciu najlepšie a nepriehľadné- u tých je recyklácia najhoršia. Fólie sa delia na polyetylénové polypropylénové. Sklo je viacmenej 100% recyklovateľné stále, no u iných materiálov je treba dopĺňať prvotné suroviny, napríklad pri papieri.
Ďalej sme sa presunuli do skladu elektroodpadu. Okolo nás boli do niekoľkých sektorov rozdelené chladničky, televízie, atď. Elektrospotrebiče sa taktiež rozdeľujú do viacero kategórií: veľké elektrospotrebiče, drobné elektrospotrebiče a tiež nebezpečné elektrospotrebiče. Málo ľudí vie, že napríklad taká žiarivka je zaradená medzi nebezpečné elektrospotrebiče pre ortuťový plyn, ktorý sa pri rozbití uvoľní a dokáže zamoriť až 30 000 litrov vody. Jediná žiarivka!
Po výklade vedúceho sme sa presunuli do Domu kultúry na obed. Všetkým po čase na chladnom vzduchu dobre padlo teplé jedlo a čaj. Keď sme sa dosýta najedli, zaviezol nás autobus na Dubnické štrkovisko. Nie každý vie, že táto oblasť je vlastne CHVÚ- Chránené vtáčie územie. No i napriek tomu si tam ľudia veselo zahadzujú odpadky ďalej. Rozdelili sme sa na skupinky, dostali sme 2 vrecia (jedno na plasty a druhé na ostatné odpadky) a vybrali sme sa to tam trochu upratať. Až na tie smeti tam bolo krásne. Aj počasie nám prialo a slnečné lúče nás povzbudzovali k práci. Celkovo sme vyzbierali približne 20 vriec a to sme sa pritom ešte aj zabavili. Potom sme sa spokojní sami so sebou a s dobrým pocitom vrátili domov.
Ale čo ďalej? Snažili sme sa, ale stále je to len kvapka vody v nekonečnom oceáne, ktorý sa nanešťastie neustále zväčšuje. Kam to až musí zájsť, aby sa ľudia spamätali, prestali týrať Zem a začali si ju vážiť? Niekedy mám pocit, že niektorým by bolo jedno, aj keby sme už ani po tráve nestúpali, ale len po samých odpadkoch. Ja som sa toho za jeden deň naučila veľa, ale čo ostatní? Čo tí, ktorí nad tým mávnu rukou a povedia: „Odpadky sú pre smetiarov.“ ? Nie. A aj tí menej sebavedomí, čo si myslia, že sami nič nezachránia a nechajú to tak. Preto mám pre všetkých jedno odporučenie. Nebojte sa vyjadriť svoj názor. Možno práve vy budete tým spúšťačom, ktorý nám pomôže k lepšiemu a čistejšiemu svetu. Lebo ak sa nespamätáme my, ľudia, a nič s tým nespravíme, tak kto potom?
Autorka textu: Lenka Kratochvílová, Gymnázium M.R.Štefánika Nové Mesto nad Váhom
Foto: Natália Radošinská, Gymnázium M.R.Štefánika Nové Mesto nad Váhom
