Na Slovensku sa ročne vyprodukuje 21.600 ton odpadu z kávy. Väčšina ho končí v komunálnom odpade. Na skládkach potom, spolu s nevytriedeným bioodpadom, ktorý tiež ľudia vyhadzujú do komunálneho odpadu, prispieva k tvorbe metánu.
Metán je z hľadiska globálneho otepľovania 22 až 25 násobne účinnejší ako hlavný skleníkový plyn oxid uhličitý (CO2) výrazne tak prispieva ku prehlbovaniu klimatickej krízy. A hoci Mladé reportérky z Narnie kávu zatiaľ nepijú, problém klimatickej krízy je pre ne dôležitý a tak rok hľadali spôsoby, ako 21.600 ton odpadu z kávy zmeniť zo záťaže napomáhajúcej tvorbe metánu na zdroj, pomáhajúci zmierňovať dopady klimatickej krízy.
Urobili prieskum, v ktorom zistili, že 98% opýtaných v ich okolí kávu pije a veľká časť z nich usadeninu hádže do komunálneho odpadu. Začali ju zbierať a skúmať, ako inak by sa dala využiť, lebo predchádzať vzniku tohto odpadu je takmer nemožné. Viedli rozhovory s odborníkmi, navštívili pražiareň, kaviareň, zbierali odpad z kávy v zborovniach z ich školy a využívali ho rôznymi spôsobmi, pričom skúmali jeho dopad. Našli a vyskúšali niekoľko rôznych využití, robili pokusy a nakoniec objavili riešenie, ktoré je jednoduché a pomáha šetriť energetické zdroje či dokonca pomáha obnovovať jeden z našich najcennejších zdrojov - pôdu.
Od 1.1.2022 si plnia obce a mestá na Slovensku povinnosť zbierať a spracovávať kuchynský odpad. V prípade, že neviem ako spotrebiteľ zabezpečiť jeho zhodnotenie, ideálnym riešením je vysypať ho do zbernej nádoby kuchynského odpadu. Tam sa spolu s ostatným bioodpadom hygienizuje a buď:
- Kompostuje - čiže mení nazad na pôdu, ktorá je u nás málo chráneným, vyčerpávajúcim sa zdrojom a ktorý káva obohacuje o potrebné živiny a neprekyseľuje, ale obohacuje odpad (lebo v množstvách, ktoré sú súčasťou mestských kompostární aj od veľkospotrebiteľov tvorí len 3% celkového bioodpadu produkovaného ľuďmi - v Ba je to priemerná produkcia 1 osoba ročne 120 kg bioodpadu, 1 osoba ročne 4 kg kávy).
- Energeticky zhodnocuje – kde sa tiež z odpadu stáva zdroj, pričom výrobca, vyrábajúci z kávovej usadeniny pelety po meraniach uvádza, že výhrevnosť takýchto peletiek je 2,4 krát vyššia ako peletiek z drevených pilín.
Preto sa ako súčasť svojich aktivít reportérky rozhodli, že v budúcich mesiacoch, keď sa bude zavádzať zber kuchynského odpadu v ich mestskej časti Bratislava Petržalka, od mája 2022 urobia kampaň, kde zverejnia svoje výsledky a budú motivovať obyvateľov aj majiteľov kaviarní, aby odpad z kávy nevyjadzovali do komunálu, kde prispieva ku klimatickej kríze, ale naopak, pomáhali zmierňovať jej dopady tým, že budú tento odpad zbierať a dávať do nádob na bioodpad.
Meno autora/autorov
Veková skupina
Škola
Súvislosť s cieľmi Agendy 2030:
- 11. Udržateľné mestá a komunity
- 12. Zodpovedná spotreba a výroba
- 13. Ochrana klímy
- 15. Život na pevnine
Vysvetlenie prepojenia medzi témou článku a označeným cieľom (cieľmi) Agendy 2030:
V reportáži sa prepája hneď niekoľko cieľov. Kávová usadenina, ktorá ostáva po pití kávy ako odpad, je súčasťou života ľudí na pevnine. Produkujú jej denne obrovské množstvá, v SR je to až 21.600 ton. Končí v komunálnom odpade a spolu s ďalším bioodpadom, ktorý tam končí, vytvára ako súčasť skládkových plynov metán. Ten je z hľadiska globálneho otepľovania 22 až 25 násobne účinnejší ako hlavný skleníkový plyn oxid uhličitý (CO2), čiže vyhadzovanie kávovej usadeniny do zmiešaného odpadu prispieva ku klimatickej kríze. Reportérky našli cestu, ktorá miesto tvorby takéhoto dopadu pomôže chrániť a obohacovať iný cenný zdroj, pôdu.